TURIEC. O potrebách žien, o ich túžbach a ich postavení v spoločnosti treba hovoriť. Nie preto, že by sme sa mali my ženy zle, ani preto, že by sme chceli vytvárať ten dojem. Jednoducho preto, že tak ako všetko navôkol i my ženy rastieme a posúvame sa. Máme volebné práva a môžeme šoférovať autá. Skvelé. No ešte vždy sme často neprávom podceňované, máme nižšie platové ohodnotenie ako muži za rovnako vykonanú prácu, sme na seba príliš kritické, málo sa venujeme samy sebe alebo len jednoducho túžime žiť ešte o niečo lepšie životy.
V časoch, keď mužská väčšina rieši v parlamente ženské maternice, je dobré si pripomenúť našu ženskú silu a spolupatričnosť. To, že jedna druhej dokážeme bezpodmienečne priať aj byť oporou. Sme to jedine my, ktoré máme právo a možnosť rozhodovať o vlastných životoch.
„V porovnaní so situáciou, ktorú mali dokonca i vzdelané ženy v dobe založenia našej Živeny, sme sa pohli o dobrý kus cesty. Tento rok sme oslávili sté výročie od získania volebných práv. Môžeme sa vzdelávať a učiteľky už nemusia byť panny. Môžeme si vyberať manželov, máme vlastné peniaze, dokonca môžeme žiť samy bez spoločenskej stigmy „starých panien“.
To všetko bolo pre Annu Pivkovú, prvú predsedníčku Živeny, alebo pre Boženu Slančíkovú Timravu, keď bola mladá, nepredstaviteľné. Ale vidíme, že nesmieme spočinúť na vavrínoch a myslieť si, že muži – v pomyselnom križiackom oblečení s ich oddanými poslušnými pomocnicami sa nepokúsia zvrátiť koleso dejín. Preto sa musíme neustále angažovať a zápasiť o rovnocennú a rovnoprávnu pozíciu v spoločnosti,“ myslí si Magdaléna Vášáryová, predsedníčka Živeny. Tá pridala i svoje vianočné prianie všetkým ženám (nielen) v Turci.
Magda Vášáryová, predsedníčka Živeny

Prajem mladým dievčatám a ženám, aby sa dívali do budúcnosti s optimizmom a radosťou. Moja generácia žien im odovzdáva európsku perspektívu, demokratické usporiadanie vecí verejných, ktoré je na Slovensku, zdá sa, silnejšie ako u susedov. Želám im silnú, nebojácnu občiansku spoločnosť. Tým z mojej generácie chcem poďakovať za všetko, čo zniesli, prežili aktívne v komplikovaných časoch zmien, ktorými sme prechádzali. Som hrdá na to, že nielen živeniarky, ale aj veľká väčšina žien na Slovensku nepodlieha tlaku klamstiev, radikálneho jazyka a manipulatívnej propagandy, ktorá sa na nás valí zo sociálnych sietí. Vážim si každú, ktorá si zachováva zdravý rozum a logiku a teším sa, že sa zase budeme stretávať v lepších, po-karanténnych časoch.
Denisa Cagardová, kvantová chemička
Chcem ženám zaželať len viac Vianoc. Takých ozajstných, filmových. Snažme sa prežiť ich tak, aby sme si 25. ráno nehovorili, že „zas“ alebo „konečne“ je to všetko preč. Skúsme ráno vstať, nechať neporiadok tak a užiť si, že sme len doma. Nehádajme sa kvôli nevydarenému šalátu, neobviňujme sa kvôli prihoreným rezňom. Vianoce sú čas, kedy sa máme s láskou pozrieť do zrkadla a pochváliť sa, že sme to opäť úspešne zvládli. Užime si spoločnú večeru za jedným stolom a to, že sa môžeme najesť do prasknutia. Poprosím, bez výčitiek! KAŽDÁ sa totiž bude napchávať. Ak za oknom sneží, objavme v sebe znovu to dieťa, tú bláznivú matku alebo divnú sestru, poďme von a postavme snehuliaka. Hlavne si to UŽIME! Veď na to čakáme celý rok.

Iveta Balšianková, starostka Dolného Kalníka
Rodina je najväčší dar, ktorý môžeme mať. Chcem vám však, milé ženy, zaželať aj to, aby ste popri starostlivosti o rodinu nezabudli na seba. Zostaňte samy sebou, nepotláčajte sebarozvoj či lásku k sebe samej. Nezabúdajte na plnenie svojich snov a vyrovnanosť. Nikdy nepotláčajte svoju hodnotu. Aj ja som pred rokmi stála pred veľkým rozhodnutím a s obrovským rešpektom som zvažovala, či zvládnem náročnú funkciu a neukrátim svoju rodinu. Dnes to hodnotím ako správne rozhodnutie a prácu, ktorú robím, mám rada. Posúva ma vpred každý úspech, rozvoj, zveľadenie obce, každá nová výzva či nový zákon, ktorý si musím naštudovať. Slovensko má dnes veľa úspešných žien v rôznych odvetviach, tešme sa, že môžeme byť rovnoprávne a využime potenciál ktorý v sebe máme.

Tatiana Sičáková, učiteľka tanca
Čo by som zapriala ženám z Turca na Vianoce? To, čo na celý rok. Nech nájdu podnety, ktoré ich naplnia, nech si splnia všetky sny a priania, nech sa aj ich najodvážnejšie predstavy stanú skutočnosťou. Ženy často hľadajú inšpiráciu v iných a nevidia, že samy sú inšpiráciou okoliu. Nemali by sme sa za to hanbiť, ale plne si to uvedomiť. Ukazovať svojmu okoliu, ako sa dajú veci robiť lepšie, krajšie, inak. Zapracujme na sebe, pretože potom prídu výsledky samy. Nevzdávajme sa a neopúšťajme sa, keď niečo nevyjde hneď. Dokážeme to všetky o to viac, ak máme podporu svojho okolia.

Darina Súderová, riaditeľka Gymnázia Viliama Paulinyho Tótha
Prajem si, aby v našej spoločnosti nezneli označenia žien s dešpektom. Riaditeľka? Nie si na to primladá? Prezidentka? No zbohom, čo tá o tom vie. Učiteľka? Niekedy neviete, či to nie je nadávka. My učiteľky sme ženy, ktoré sme inteligentné, múdre a musíme sa stále vzdelávať. Dokážeme sa prispôsobiť situácii. Viem, aj v kolektíve je dobre, keď je zmiešaný. Ale naše pani učiteľky nemôžu za situáciu v štáte, kedy si muži toto povolanie nevyberajú pre finančné limity. Na svoju prácu som hrdá. Som pyšná na každú pedagogičku, ktorá na sebe pracuje. Naša práca nespočíva v tom, že len vbehneme do triedy, niečo povieme a poobede máme voľno. Poznám ju. Viem, že do triedy sa musíme poctivo pripraviť a premyslieť každý krok. Plánovať. Organizovať. Vychovávať. Odpovedať na otázky. Priznať sa, že naozaj nevieme všetko. Vidíme cieľ za každou hodinou, mesiacom, polrokom i rokom. Doma opravujeme a pripravujeme sa na ďalší deň. Navyše stíhame vymýšľať mimoškolské aktivity. (To platí aj o našich mužských kolegoch, ktorých je ako šafranu.) Rešpektujme ženy v ich povolaniach, nech sú akékoľvek.

Ass sis twerk, tanečná skupina
Drahá žena, áno ty, ktorá práve čítaš tieto riadky. Nikto nie je a nikdy nebude ako ty! Vedela si o tom? Ženy sú si podobné, no nie sú rovnaké. Každá sme jedinečná a tak to má byť. Nebojme sa naplno prejaviť vlastnú autenticitu. A už vôbec sa nedesme názorov ostatných. Sú nepodstatné. Buďme samy sebou! Veď to je predsa naša najväčšia zbraň.
