TURIEC. O potrebách žien, o ich túžbach a ich postavení v spoločnosti treba hovoriť. Nie preto, že by sme sa mali my ženy zle, ani preto, že by sme chceli vytvárať ten dojem. Jednoducho preto, že tak ako všetko navôkol i my ženy rastieme a posúvame sa. Máme volebné práva a môžeme šoférovať autá. Skvelé. No ešte vždy sme často neprávom podceňované, máme nižšie platové ohodnotenie ako muži za rovnako vykonanú prácu, sme na seba príliš kritické, málo sa venujeme samy sebe alebo len jednoducho túžime žiť ešte o niečo lepšie životy.
V časoch, keď mužská väčšina rieši v parlamente ženské maternice, je dobré si pripomenúť našu ženskú silu a spolupatričnosť. To, že jedna druhej dokážeme bezpodmienečne priať aj byť oporou. Sme to jedine my, ktoré máme právo a možnosť rozhodovať o vlastných životoch.
„V porovnaní so situáciou, ktorú mali dokonca i vzdelané ženy v dobe založenia našej Živeny, sme sa pohli o dobrý kus cesty. Tento rok sme oslávili sté výročie od získania volebných práv. Môžeme sa vzdelávať a učiteľky už nemusia byť panny. Môžeme si vyberať manželov, máme vlastné peniaze, dokonca môžeme žiť samy bez spoločenskej stigmy „starých panien“.
