Článok pokračuje pod video reklamou
Vo zvolenskej bubline odštartovalo 30. novembra prípravný kemp na hokejový juniorský šampionát 45 hráčov a 13 členov realizačného tímu. Všetci sa pred vstupom do bubliny museli dať otestovať PCR testami a následne dodržiavali veľmi prísne pravidlá.
Leteli len negatívni
„Vo Zvolene sme mali k dispozícii jeden súkromný zimný štadión. V rezorte sme našli výborné zázemie pre športovú prípravu a takisto hotelová časť, kde nám vyčlenili osobitný trakt, spĺňala vysoký štandard,“ začína rozprávanie Martinčan Tomáš Pšenka, ktorý je druhý rok manažérom slovenskej dvadsiatky.
Tomáš Pšenka. (zdroj: SLOVAKPROSPECT.COM)Bublinu nesmel nikto opustiť, celé osadenstvo malo presne vytýčené trasy, po ktorých sa mohlo pohybovať, prísne hygienické pravidlá musel dodržiavať i obslužný personál. Účastníci zrazu mali takmer absolútne obmedzený kontakt s okolím.
„Ak by ste ma prišli pozrieť, mohol by som vám akurát zakývať z balkóna hotelovej izby a to by bolo všetko,“ načrtol, do akej miery bola ešte na Slovensku dvadsiatka izolovaná od okolia.
Reprezentačná družina absolvovala 6. decembra, 8. decembra a 10. decembra ďalšie tri testovania, pričom len tí, ktorí mali negatívne výsledky, mohli 13. decembra nastúpiť do lietadla a odletieť do Kanady.
Päť poriadne ostrých dní
Naši sa nepresúvali za more klasickou linkou, ale nekomerčným letom spolu s družstvami Česka a Rakúska. Po prílete do Edmontonu sa z letiska autobusom presunuli priamo do hotela, kde každý člen výpravy dostal vlastnú izbu, v ktorej strávi päťdňovú karanténu.
„Pravidlá boli také prísne, že tých päť dní sme nemohli vyjsť ani na chodbu. Aj jedlo nám nosili priamo ku dverám. Organizátori chcú mať všetko pod kontrolou a minimalizovať riziko i tak, že každý v bubline dostal náramok, ktorý monitoroval jeho pohyb,“ pokračuje manažér.
Komunikácia medzi členmi tímu prebiehala počas karantény len prostredníctvom počítačových aplikácii. Hráči mali izby vybavené potrebnými cvičebnými pomôckami. Kondičný tréner pravidelne pripravoval online tréningy a prostredníctvom digitálnych technológií s chlapcami komunikoval i mentálny kouč.
„Organizátori pripravili pre hráčov rôzne hry a kvízy, v ktorých súťažili o zaujímavé ceny. Aspoň trošku im tak chceli spestriť pobyt v izolácii.“
Po konci päťdňovej karantény sú hráči na izbách po dvaja, no aj tak sa jednotlivé dvojičky medzi sebou na izbách nemôžu navštevovať.
Ani na krok bez rúška
V dejisku šampionátu sa testuje každý deň a už pred príchodom si všetci účastníci museli naštudovať presné pokyny, kedy a kde budú trénovať. Pozitívny test znamená automatickú izoláciu, z ktorej sa dostanete až po desiatich dňoch. Teoreticky sa môže stať, že ak sa niekto nakazí v úplnom závere šampionátu, domov nepôjde so svojou výpravou, ale až po uplynutí karantény. Skôr ho úrady nepustia.
„Toto je jedno z kanadských vládnych opatrení, ktoré musíme rešpektovať,“ vysvetľuje Tomáš Pšenka.
Platí takisto to, že rúško si hráč môže dať z tváre dolu len tesne predtým, ako si nasadí prilbu, a pri konzumácii jedla a nápojov. Aj v jedálni budú naši chlapci sami.
„Počas celého turnaja sa síce o nás bude starať ten istý personál, ale najskôr nám do jedálne donesie jedlo, potom sa prídeme najesť a až keď odídeme, zas personál po nás všetko sprace a vydezinfikuje miestnosť,“ hovorí rodák z Turca, ktorý zažil ako hráč atmosféru svetového šampionátu osemnásťročných.
Dodržiavanie pravidiel kontrolujú
V našej výprave plní Tomáš Pšenka aj úlohu koordinátora covid opatrení. Tie sa niekedy zdajú až prehnané, no ani IIHF neberie nič na ľahkú váhu a dôsledne sleduje ich dodržiavanie.
„Používame aplikáciu, ktorá nám najskôr zoskenuje tvár, a keď prebehne identifikácia, musíme vyplniť dotazník, kde sú otázky typu, či som neprišiel do kontaktu s nakazeným, či dodržiavam pravidlá a tak ďalej. Každý z nás musí dotazník vyplniť dvakrát za deň. Najskôr som si myslel, že pôjde skôr o formálnu vec, no raz mi prišiel email z IIHF, že dvaja naši hráči si túto povinnosť nesplnili a obratom som musel vysvetliť prečo,“ opisuje situáciu.
Na druhej strane však Medzinárodní hokejová federácia pomáha jednotlivým reprezentačným tímom pri riešení problémov, a keď niekto potrebuje niečo vybaviť či prekonzultovať, bez problémov môže kontaktovať švajčiarsku centrálu.
„Raz som tam musel zavolať až okolo deviatej večer. Najskôr som sa ospravedlnil za neskorý telefonát, no hneď ma uistili, že to vôbec nevadí, pretože situácia si to vyžaduje,“ ponúkol svoju skúsenosť.
Hokej je v Kanade náboženstvom
Predčasnú vianočnú večeru naši absolvovali ešte doma, keďže si chceli aspoň trošku užiť ich slovenskú atmosféru a všetky veci s tým spojené. Potom sa už mohli koncentrovať len na hokejové veci.
Ďalším dôkazom súčasnej neštandardnej situácie je i to, že posledná selekcia kádrov prebehla 24. decembra. Paradoxne, na Štedrý deň sa piati mladí Slováci dozvedeli, že si na turnaji nezahrajú. Následne museli do 24 hodín opustiť bublinu a odletieť zo Severnej Ameriky.
Majstrovstvá sveta do 20 rokov sú pre kolísku hokeja napriek súčasnému nepriaznivému vývoju okolo pandémie koronavírusu prestížnou a zároveň komerčne zaujímavou akciou. Preto organizátori ani neuvažovali, že by juniorský šampionát zrušili.
„Pokiaľ mám správne informácie, tak vlaňajšie dvadsiatkarske finále z Ostravy (Kanada v ňom porazila Rusko 4:3) sledovalo len v Kanade deväť miliónov televíznych divákov. Hokej je v tejto krajine náboženstvom, a keby zrušili majstrovstvá, tak by to vyvolalo také negatívne reakcie, ako u nás niektoré protipandemické opatrenia,“ dodal na záver Tomáš Pšenka.
