Vianočné oblátky, Rysavá jalovica, Pacho, hybský zbojník, Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete, Sváko Ragan...
Kto by nepoznal tieto filmové diela, ktoré sa so železnou pravidelnosťou desaťročia vysielajú v televíziách počas vianočného obdobia. Mnohí diváci majú istotne v pamäti zafixovanú aj nezameniteľnú hudbu k uvedeným titulom, ktorú bravúrne skomponoval rodák z Martina a čestný občan nášho mesta in memoriam Svetozár Stračina. Začiatkom decembra (3. 12.) uplynulo osemdesiat rokov od jeho narodenia.
Vytvoril vyše 80 kompozícií a zhruba 50 úprav ľudových piesní a inštrumentálnej hudby pre profesionálne i amatérske súbory (Lúčnica, SĽUK, Marína a iné), pre potreby vysielania v éteri pripravil viac ako 30 rozhlasových úprav a kompozícií. Niektorí ho považujú za jednoznačne najlepšieho skladateľa filmovej hudby, akého sme kedy mali – a už mať nikdy zrejme nebudeme. Zložil soundtrack k viac ako 150 titulom, z toho k 78 celovečerným snímkam (vrátane kinohitov strieborného plátna).
Od avantgardy k folklóru
V kompozícii sa časom prepracoval od menších tanečných foriem a úprav ľudových piesní k závažným veľkým scénickým dielam pre divadelné zoskupenia a najmä k hudbe pre hraný film.
Začiatkom 60. rokov sa postupne presadil ako autor hudby k divadelným opusom, pantomíme, pásmam poézie, rozhlasovým hrám a televíznym inscenáciám. Keď prišlo k sformovaniu avantgardnej divadelnej scény, patril medzi spoluzakladateľov niekoľkých telies malých javiskových foriem, ktoré charakterizovali znaky alternatívnej tvorby (Divadlo obrazov, Divadlo pantomímy, Divadielko poézie). Bolo to obdobie intenzívnej spolupráce s mímom Milanom Sládkom a inými progresívnymi umelcami.
Hoci folklór musel v priebehu 60. rokov čeliť menšiemu spoločenskému záujmu, Stračina presúva ťažisko svojich aktivít práve na folklórne žánre. Umelcova tvorba je pevne ukotvená v slovenskej ľudovej tradícii, ktorú absorboval a pretavoval nekonvenčným, originálnym spôsobom – najmä využívaním zvláštností v oblasti rytmu, melodiky a voľbou inštrumentálnych osobitostí. Interes o javiskové žánre nasmeroval jeho pozornosť k scénickému folklóru.
Svetozár Stračina. (zdroj: Archív: Hudba.sk)Bez akýchkoľvek pochybností možno Stračinu označiť za ikonickú osobnosť folklórneho hnutia na Slovensku. Kardinálne ho ovplyvnil a formoval nielen ako hudobný skladateľ a upravovateľ, ale i ako dôverný znalec ľudovej kultúry, organizátor, lektor, zberateľ a iniciátor viacerých edícií autentického hudobného folklóru vo vydavateľskej praxi...
Stračinovský trend
Popri tvorbe pre súbory sa od začiatku 70. rokov intenzívnejšie venoval rozhlasovým aranžmánom hudobného folklóru. Skladateľ v rozhlasových úpravách často uplatňoval kombináciu autentického interpretačného prejavu s vlastným kompozičným dotvorením.
Zdôrazniť treba aj fakt, že Stračina objavil a do širšieho verejného povedomia dostal desiatky ľudových spevákov a muzikantov, pričom vo svojich aranžmánoch nechal priestor individualite ich prednesu na pozadí zachovania osobitého regionálneho štýlu.
Umelecký vrchol dosiahli komponistove rozhlasové úpravy v opusoch, ktoré vznikli z podnetu medzinárodnej súťaže rozhlasových nahrávok hudobného folklóru Prix de musique folklorique de Radio Bratislava. Mnohé diela získali prestížne ocenenia. Tvorca v nich nastolil špecifický trend v spracovaní folklórnej hudby, ktorý zvykneme označovať ako „stračinovský“. Ocenené nahrávky sa rámci spomenutej medzinárodnej súťaže dostali do vysielania takmer 50 európskych rádiostaníc.
Unikátny projekt vydávania zvukových nahrávok tradičnej hudby s názvom Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry Slovenska taktiež nesie jeho silnú osobnostnú pečať.
Idea zdokumentovať hudobnú kultúru regiónov tak, ako sa dovtedy zachovala, vznikla v hlave významného scénografa a folkloristu, laureáta Ceny mesta Martin Viliama Jána Grusku.
Keďže medailón Svetozára Stračinu vychádza v koncoročnom čísle týchto novín, uvedieme, že neodmysliteľnú súčasť jeho bohatého diela predstavuje tiež špecifická oblasť žánru vianočnej hudby. Začal sa ňou systematickejšie zaoberať v priebehu 70. rokov a konkrétnym rezultátom je niekoľko pôsobivých cyklov kolied, piesní a pastorel. Invenčne pri ich spracovaní čerpal nielen z folklórnej tradície, ale i z brilantného využitia historickej bázy opusov vianočnej proveniencie.
Turčianske súvislosti
K jedinečnej osobnosti a umeleckému posolstvu Svetozára Stračinu sa hrdo hlási viacero slovenských lokalít. Nechýba medzi nimi ani Martin – skladateľovo rodisko.
Pomenovaná je tu po ňom ulica (v časti Odtoky), vlani získal in memoriam čestné občianstvo nášho mesta (november 2019).
Hoci folklór a tradičná kultúra regiónu Turca neboli stredobodom autorovej širokospektrálnej činnosti, nájdeme v kontexte jeho diela aj hudobné opusy inšpirované týmto prostredím (Gaderskou dolinou a iné).
Keďže som maestra Stračinu osobne poznal, viem z jeho rozprávania, ako mu bytostne záležalo na vzniku, postupnom rozširovaní a zveľaďovaní Múzea slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch. Nejeden raz v tejto súvislosti intervenoval či loboval na príslušných miestach. Zmienku si bezpochyby zaslúži aj komponistova dlhoročná úspešná spolupráca s filmovým režisérom Andrejom Lettrichom, ktorý pochádzal z malebnej hornoturčianskej dedinky Dubové. Kto z nášho regiónu by nepoznal populárny televízny seriál Alžbetin dvor (1986), nakrútený na motívy rovnomennej historickej literárnej predlohy vrútockej rodáčky, známej spisovateľky Hany Zelinovej.
Vzrušujúcu šesťdielnu filmovú ságu zemianskeho rodu Fabiciovcov, ktorej dej má bezprostrednú spojitosť s Turcom a jeho reáliami, režíroval práve A. Lettrich, strhujúcu hudbu zložil S. Stračina a účinkoval v nej výkvet dobového slovenského herectva.
Nezameniteľný odkaz
„Výnimočný umelec, ktorý sa spoľahlivo vymyká akémukoľvek ,priečinkovému´ zaradeniu. Bohém, ktorý bytostne vnímal a rozvíjal autentický folklór. Skladateľ, ktorého hudobné kompozície nadchýnajú aj tých, ktorí sa folklóru vyhýbajú. Zanechal po sebe ohromné dielo a nezameniteľný odkaz, ktorý nemá nasledovníkov. Stračina ostáva rébusom, ktorého hľadanie tajničky pokračuje.“
Citovanými trefnými slovami uvádza Asociácia slovenských filmových klubov pôsobivý celovečerný dokument, ktorý o skladateľovi nakrútil medzinárodne uznávaný režisér Pavol Barabáš (2019).
Snímka, na ktorej pracoval niekoľko rokov, bližšie ozrejmuje umelcov život a dielo prostredníctvom výpovedí najbližších priateľov, kolegov a hudobných expertov.
Zainteresovaní vedia, že neúnavný Svetozár Stračina komponoval doslova do posledného dychu. Skonal nad partitúrou Haravary, pre-miérového predstavenia SĽUK-u, ktorého sa už nedožil, zomrel 26. februára 1996 v Bratislave. Mal iba päťdesiatpäť rokov.
Veru, géniovia odchádzajú mladí, aby sa nakoniec stali legendami...
