Na podujatiach stále populárnejšej série Spartan Race štartujete piaty rok. Ako ste spokojný s nedávno skončenou sezónou?
Aj keď bola poznačená pandémiou koronavírusu, vydarila sa mi nad očakávanie. Začal som už aj na väčších pretekoch súťažiť v elitnej mužskej kategórii a potešilo ma, že dokážem držať krok s najlepšími. Ak zoberiem do úvahy všetkých päť rokov, tak v tomto poslednom bola moja výkonnosť jednoznačne najlepšia a takisto bol najmarkantnejší jej nárast.
Čo treba hľadať za zlepšením výkonnosti?
Urobil som nejaké zmeny v tréningu. Dlhšie voľné behy som začal robiť vo vyššom tempe, úseky som začal behať intenzívnejšie a zaradil do nich aj úseky s vrecom na pleciach. Takisto tréning na prekážky som robil pri vyšších tepoch. Keď totiž v pretekoch dobehnem k prekážke, tak už som nejaký čas v záťaži a tomu stavu som sa chcel čo najviac priblížiť aj v tréningu. Do prípravy som vo výraznejšie miere zaradil aj bicykel, čo moje tréningy nielen spestrilo, ale predo-všetkým mi to dosť výrazne pomohlo k spomínanému nárastu výkonnosti. Kamarát Juraj Bellan je výborný cyklista, najazdili sme spolu množstvo kilometrov a za jeho pomoc mu musím poďakovať.
Spomínaný Juraj Bellan je slovenský cyklistický reprezentant a člen kontinentálneho tímu Dukla Banská Bystrica. Nakladal vám poriadne tréningové dávky?
Dalo sa to prežiť, no že by ma šetril, to sa nedá povedať. Raz naordinoval 200 km dlhú trať. Išli sme smerom na Prievidzu, Čičmany potom tuším do Ilavy a späť. Keď sme dorazili do Martina, do dvestovky nám nejaké kilometre chýbali. Plán však musel byť splnený, a tak ma Ďuro zatiahol ešte niekde do okolia Sučian. Bola to poriadna štreka, pritom nešlo o žiadnu pohodovú jazdu, keďže naša priemerná rýchlosť bola vyše 32 kilometrov za hodinu.
Na bicykel máte aj nepríjemnú spomienku. Nedávno ste mali dosť ťažký pád. Ako sa to zomlelo?
Išli sme po Ceste SNP a spadol som pri zjazde do Folkušovej v pomerne veľkej rýchlosti. Veľa si z toho nepamätám, až keď ma Ďuro Bellan kriesil dolu na zvodidlách. Pod pád sa podpísalo trošku smoly a tiež to, že ešte nie som úplne zžitý so svojím novým bicyklom. Keď som vedľa seba videl totálne rozlámanú prilbu, tak mi došlo, že to musel byť celkom drsný pád. Bol som poriadne dotlčený a päť dní si ma nechali v nemocnici. Našťastie, teraz som už v poriadku.
Prejdime na príjemnejšie témy. Už ste spomenuli, že máte za sebou najúspešnejšiu sezónu v kariére. Čo najpodstatnejšie ste počas nej stihli absolvovať?
Prvé preteky boli v januári v Banskej Bystrici. Do nich som išiel z hrubej prípravy, bol to taký rozbeh. Následne však začal úradovať koronavírus, ktorý najskôr pretekom vystavil stopku a následne okresal program. Po uvoľnení opatrení nám pripravili sériu stredoeurópskeho pohára, ktorá trvala šesť týždňov a skladala sa zo štyroch pretekov v štyroch krajinách. Ako naznačuje názov, mali na nej štartovať pretekári zo stredoeurópskeho regiónu, no keďže sa na starom kontinente nikde inde nesúťažilo, prišli aj chalani z iných častí Európy a konkurencia bola parádna.
Paráda to bola aj vo vašom podaní. V rámci štvordielnej série ste trikrát skončili v prvej desiatke a v konečnom hodnotení z toho bolo fantastické deviate miesto.
Prvýkrát som absolvoval celú sériu len medzi mužmi a o takom výsledku sa mi ani nesnívalo. Na dlhých tratiach som až do posledných kilometrov dokázať držať tempo, ktoré udávali najlepší pretekári, pričom zo Slovákov ma predbehli dvaja, maximálne traja. Moje tohtoročné výkony sú predovšetkým výbornou motiváciou do ďalšej roboty.
Asi najviac ste sa zviditeľnili na pretekoch stredoeurópskeho pohára v Pezinku, kde ste atakovali stupne víťazov a nakoniec dobehli do cieľa ako štvrtý v poradí. Najlepší výsledok doterajšej kariéry?
Asi áno. Najviac ma však potešilo, že pretekárov, ktorých som ešte vlani videl počas prvých dvoch kilometrov a potom sa mi už stratili z dohľadu, som tentoraz vedel aj predbehnúť.
V Pezinku ste dokonca zdolali aj slovenskú ikonu Spartan Race Petra Žišku. Aký to bol pocit?
Stalo sa to prvýkrát a pocit bol veľmi príjemný. Dá sa povedať, že Peťo bol jedným z dôvodov, pre ktorý som sa začal intenzívne venovať tomuto športovému odvetviu. Prvýkrát som ho videl naživo pretekať v roku 2015 a bol fantastický. Dodnes si pamätám, aký som bol šťastný, keď sme sa o rok neskôr na nejakých pretekoch spoločne odfotili.
Dnes ste spolu v jednom tíme. Podpichli ste ho, keď skončil v pretekoch až za vami?
Súťaž v Pezinku mu nevyšla úplne podľa predstáv, spravil tam na jeho pomery pomerne ľahké chyby, ale o tom je Spartan. Peťo je však pohodový chalan a je rád, že má na Slovensku nasledovníkov. Môj úspech mi prial a úprimne sa z neho tešil bez ohľadu na to, že skonči až za mnou.
Tento rok ste sa rozhodli prejsť medzi mužov. Cítiť veľký rozdiel v kvalite súperov?
Rozdiel je pomerne veľký. Medzi mužmi sa už nerieši, či nikto prekážku zdolá alebo nie. Zvládnutie prekážky je v podstate samozrejmosťou, ide najmä o to, kto ju zdolá rýchlejšie. Často rozhoduje iba hod oštepom. Medzi mužmi začína robiť Spartana čoraz viac ľudí, ktorí už majú za sebou bohatú športovú minulosť a vo svoje predošlej disciplíne dosahovali veľmi solídne výsledky. Sú kvalitne pripravení, pomáhajú zvyšovať konkurenciu.
Vlani ste na majstrovstvách sveta Spartan Race v kategórii do 24 rokov získali titul majstra sveta. Nemrzí vás, že zlato ste nemohli ísť do gréckej Sparty obhajovať?
Áno, ale šampionát pre súčasnú situáciu okolo pandémie zrušili, a tak sa tým nemá nejaký veľký význam trápiť. Síce už pretekám medzi mužmi, ale vekom budem aj v budúcej sezóne stále patriť do kategórie do 24 rokov. Titul tak môžem obhájiť na budúci rok.
Podujatia Spartan Race sú akcie, kde sa na štart postavia tisíce pretekárov. Ako organizátori zvládali prípravu súťaží v časoch obmedzení?
Keď bolo povolené organizovať akcie do 500 ľudí, tak sa štartovalo vo vlnách. Napríklad na Malinom Brde sa stalo, že mužská kategória elite vyrazila na trať už o šiestej ráno. Mali sme síce ubytovanie blízko areálu, ale aj tak sa vstávalo o štvrtej ráno, o pol piatej sme sa v dejisku pretekov odprezentovali a začali sa pripravovať na štart. Do cieľa som dobehol tesne po siedmej. Deň ešte ani poriadne nezačal a už sme mali po pretekoch.
Už nosíte v hlave plány na novú sezónu?
Uvidíme, ako sa vyvinie situácia okolo koronavírusu, teraz je stále veľmi ťažké niečo dopredu plánovať. Všetci však veríme, že na jar sa bude môcť pretekať. V zime sa budem snažiť opäť kvalitne pripraviť a okrem naberania objemu zaradím do programu aj športy, pri ktorých si trošku oddýchnu svaly a časti tela, ktoré dostávajú v priebehu sezóny najviac zabrať.
