Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Rekvizitár Ján Kurhajec: Najbizarnejšou požiadavkou bola rekvizita vlka, jeden Nemec nám za ňu ponúkal svoje auto

Divadlo nie je iba o hercoch. Práca rekvizitára je rovnako dôležitá a navyše prináša miestami naozaj vtipné a netradičné situácie.

Rekvizitárovi Jánovi Kurhajcovi prešli rukami tisícky vecí. Vyrába aj takéto masky. 
Rekvizitárovi Jánovi Kurhajcovi prešli rukami tisícky vecí. Vyrába aj takéto masky. (Zdroj: foto: Klára Gajdošová)

Ján Kurhajec pracuje v Slovenskom komornom divadle v Martine ako rekvizitár už 35 rokov. Jeho prácu neraz divák vôbec nevidí, no je veľmi podstatná, často takmer neviditeľná a možno i nedocenená. Ako sa zdá, byť rekvizitárom je miestami aj poriadne nepredvídateľné dobrodružstvo.

V čom spočíva práca rekvizitára?

Je pravdou, že toto povolanie nemôže robiť každý. Vyžaduje si to množstvo času, námahy, ale najmä výtvarné cítenie. Jedno ma trápi, že z tejto brandže v divadle už nie je nikto. My keď pôjdeme do dôchodku, ostane také vákuum a toho sa bojím. Mám už 60 rokov. Mladí sa do tejto práce nehrnú, chýba im výtvarný cit. Viete, každá inscenácia, na ktorej pracujeme, si vyžaduje iné rekvizity. Nedávno sme robili také veľké muchy do Spaľovača mŕtvol. Režisér jednoducho príde, povie, ako si veci predstavuje a ja to musím všetko nakúpiť, vyrobiť alebo zohnať. V tomto je moja práca naozaj pekná a zaujímavá. Má svoje výhody aj nevýhody. Je síce fakt, že nemusím nastúpiť do práce presne o siedmej ráno, no na druhej strane pracujem v sviatok, v piatok aj cez víkendy. Pri mojej práci človek nemôže hľadieť na hodiny, pretože musí mať veci hotové do určitého termínu. Najhoršie je, že človek nikdy nevie, či to urobil zle alebo dobre. Buď sa rekvizity režisérovi páčia alebo nie.

Skryť Vypnúť reklamu

A keď sa mu nepáčia?

Tak mám smolu a musím vyrobiť niečo iné. (smiech)

Akú najbizarnejšiu požiadavku na rekvizitu ste kedy dostali?

Raz sme museli zohnať vlka. Bolo to už dávno, šlo o inscenáciu Nevesta hôr. Nádherná inscenácia. Režisér mi povedal, ako si rekvizitu predstavuje. Malo to byť také zviera, ktoré bude ohybné a bude môcť hýbať labami, pretože herec si ho mal prehadzovať cez krk. Išiel som do Žiaru nad Hronom, tam je preparátorium zvierat. Povedali mi, aby som si zohnal psa podobného vlkovi a oni ho následne prispôsobia. Na jednej dedine sme teda zohnali vlčiaka, dostal injekciu a akurát vtedy, keď sme ho prevážali do Žiaru nad Hronom sa nám zobudil v aute. Bola to hrozná záležitosť. O niekoľko dní, keď sme už mali psa prevziať z preparátoria, stál tam taký západný Nemec. Hovoril nám, že ak mu dáme toho vlka, môžeme si vziať jeho auto. Myslel to smrteľne vážne. Veľmi nás presviedčal, ale nedali sme mu ho. Vysvetlili sme mu, že ho potrebujeme. To bol asi môj najbizarnejší zážitok.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké rôzne rekvizity ste ešte museli zháňať alebo vyrábať?

Prečítajte si tiež Braňo Závodský: Pri svojej prvej živej debate v televízii som úplne zamrzol Čítajte 

Toho je neuveriteľné množstvo a každá inscenácia prináša niečo nové a zvláštne. Zháňali sme už staré budíky, telefóny, kabáty, oblečenie, okuliare alebo prilby. Je toho naozaj veľmi veľa. Sú aj veľmi zaujímavé rekvizity. Vyrábam všelijaké masky, napríklad aj také, ktoré odlievam z hercovej tváre. Vyrábal som už rôzne zbrane, ktoré museli aj strieľať. Za to obdobie, ktoré som tu v divadle strávil, mi prešlo rukami už neuveriteľné množstvo vecí. Keď dostanem zoznam toho, čo mám zohnať, skúšam to na internete, často obídem kopu dedín, kde zisťujem, či ľudia nemajú práve to, čo treba. Potom to skupujeme, často veci prispôsobím alebo z nich niečo vyrobím. Viete, všetko sa nedá kúpiť v obchode. Mám prechodené a preskúmané rôzne povaly a pivnice. Fotím si veci, aby som vedel, kto čo má. V tejto práci totiž nikdy neviem, čo ma čaká o týždeň alebo o mesiac.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomínate si aj na nejakú rekvizitu, ktorá sa vám zvlášť podarila a boli ste na ňu hrdý?

Keď sme robili Duchoňa, inscenáciu Zem pamätá, prišiel režisér Havelka a hovorí mi: „Jano, vieš, poznáš Duchoňa, jeho život, on bol neuveriteľne uponáhľaný človek a chcel by som to vyjadriť na javisku.“ Povedal som mu, nech mi nechá dva dni, že popremýšľam a niečo vymyslím. Dal som mu bežiaci pás, keby toto herec vtedy vedel, tak ma zastrelí. (smiech) Človek je spokojný vtedy, keď má inscenácia 100 repríz. Vtedy si uvedomím, že tá práca a námaha a všetko možné nevyšli nazmar. Som šťastný, keď diváci na predstavenia chodia a v divadle sa im páči. Vtedy človek vôbec nehľadí na to, koľko dní alebo hodín strávil nad zháňaním či tvorbou rekvizít. Je skvelé, keď sa hrá inscenácia aj 15 rokov a ľudia o ňu stále majú záujem.

Vaša práca znie dobrodružne. Musíte mať kopec vtipných zážitkov nie?

Joj, príhod máme veľa. Keď si v divadle sadneme a niečo oslavujeme, radi pospomíname a zasmejeme sa. Stalo sa nám, hrali sme v Českej republike Ivanova a používali sme hélium na fúkanie balónov. A poznáte to, ako to je s héliom. Človek, keď sa ho nadýchne, zmení sa mu hlas aj reč a je to neuveriteľná zábava. Tak sme si krátili chvíle cestovania a potom sme s hrôzou zistili, že sme hélium celé minuli na sprostosti a neostalo na nafúkanie balónov do inscenácie. Zháňali sme ho vtedy po celom meste a nakoniec sme balóny museli pripevňovať všelijakými drôtikmi aby stáli. (smiech)

Nemáte občas pocit, že vaša práca je nedocenená, že si ju ľudia nevšímajú?

Možno niekedy aj áno. Ľudia, keď prídu do divadla na predstavenie, ako prvé vnímajú scénu a potom diváci vnímajú viac hercov, ako iné veci. Záleží však na tom, čo diváka upúta. Napríklad v Komedii českej o bohatci a Lazarovi máme takú velikánsku hlavu v nadživotnej veľkosti, to už divákom padne do očí. Keď sú rekvizity niečím zvláštne alebo sú veľké, diváci si všimnú. Ale ťažko povedať, či si všímajú aj drobnosti, ktoré má herec na stole.

Aj niekedy nestíhate? Mali ste za tie roky chvíle, že ste si povedali, že sa na to všetko vykašlete?

Nestíham pravidelne. (smiech) Dátumy sú veľmi nebezpečné. Človek si povie, že má ešte čas a potom sa ani nenazdá a pracuje tak, že ani nespí. Aj stavy, keď som to chcel všetko zavesiť na klinec, už, samozrejme, boli. Hlavne vtedy, keď sa nedarí, veci idú pomaly, vyskytnú sa komplikácie alebo sa mi niečo nepodarí zohnať. Ale sú to len chvíľočky, pretože sa vždy všetko zmení, niečo sa podarí vyrobiť či zohnať, potom sa rozžiarim a už zase naplno frčíme.

Takže sa stáva aj to, že sa niečo nepodarí zohnať?

Joj, to sa stáva často. Aj to, že niečo musíme vymeniť. Raz je požiadavka režiséra zelená a potom zase modrá. Musím byť pripravený na všetko. Toto je práca pre silné povahy. Je dobré, keď necháme nápady uležať nejaký čas. Aby sme neurobili všetko hneď a nebola to len snaha, ktorá vyšla nazmar.

Ako si spomínate na divadelné časy, keď ste začínali? Aké to bolo?

Prečítajte si tiež Anna Thomková: Do prírody vstupujem s úctou a pokorou Čítajte 

To boli nádherné roky. Bolo to všetko také rodinné. Nám z Martina odišlo mnoho hercov do Národného divadla. Spomínam rád na pána Geišberga staršieho, Martu Sládečkovú, Petra Bzdúcha, zažil som aj Naďku Hejnú, Tibora Bogdana, Emila Horvátha staršieho či Tomáša Žilinčíka. Bolo to také... jednoducho rodinné. Či sme spolu posedeli v bufete, či oni prišli často do mojej dielne, ktorú som mal kedysi. Sadli si a dlho sme sa rozprávali. Minulý rok sme na tie čas spomínali s našimi hercami. Keby sme im vyparatili to, čo sme vyparatili starým hercom, neviem, neviem, ako by reagovali.

Pochváľte sa...

Keď si niekto napríklad nevedel zapamätať text, napísal si to a my sme mu to prelepili za niečo iné alebo sme mu tam dali čistý papier. Zrazu herec vyšiel na javisko a nič, ticho. Koľké razy sme im zabili topánky o podlahu a herci sa nemohli vôbec hýbať. (smiech) Ale oni to brali všetko s humorom. My sme ich volali páni umelci a oni nás zase majstri. Boli to iné časy. Možno je to aj dobou, predsa len, za 35 rokov čo som tu, sa situácia sakramentsky zmenila. Trošku ma mrzí, že to vyšlo až takto.

V čom sa umelecké prostredie zmenilo? Ako to myslíte?

Stratila sa úcta hercov k ostatným pracovníkom a aj úcta javiskových pracovníkov k umelcom. Tá symbióza sa vytratila. Ale to je celoslovenský trend, chodím v rámci práce všelikde po Slovensku a je to v divadlách teraz takto. Každý sa niekam ponáhľa. Pracujeme okrem pondelka skoro každý deň. Odkladáme bokom deti aj rodiny a potom sa zase za nimi ponáhľame. Doba priniesla inú finančnú situáciu, divadlá sú obmedzené peniazmi. A prišla, samozrejme, aj technológia a počítače. Skrátka, doba sa zrýchlila.

Tento rok bol náročný aj pre divadlo. Je vám smutno? Aká býva atmosféra v divadle pred Vianocami?

Je mi smutno, pravda. Musíme sa s tým naučiť žiť, lebo vírus asi nevykape. Máme jedno šťastie, že Martinčania k nám do divadla chodia radi. Chýbajú mi akcie, Mikuláš, ktorého sme robili každý rok a aj rozprávky pre deti mi tu chýbajú. Pred Vianocami väčšinou hrávame do 22. h aj medzi sviatkami. Divadlo je vyzdobené, aby ľudia cítili atmosféru. Každý má svoj rodinný život a všetci sa ponáhľajú domov za rodinami. Vtedy si človek uvedomí, koľko času vlastne v divadle strávi. Že neraz necháva bokom najbližších. Je to údel umelcov. Niekto robí divadlo len tak. No ten, kto má divadlo rád a poddá sa mu, vtedy je to vidieť a je to tá čerešnička na torte.

Vy ste sa divadlu poddali?

Už to tak vyzerá. (smiech) Keby som nemal podporu v rodine, nešlo by to. Moje deti odmalička milovali divadlo, teraz sú už dospelé, majú svoje rodiny.

Čo pre vás znamenajú Vianoce?

Vianoce... to je úžasné čaro. Neopísateľný pocit. Milujem, keď príde celá rodina, deti a vnúčence. Mám postavený dom a som šťastný, keď prídu a dom je plný. Je čarovné byť s rodinou, čakáme na Vianoce aj bábätko...

Dojali sme vás, prepáčte. Tak to trochu odľahčíme. Čo na Vianoce radi robíte a aké je vaše obľúbené vianočné jedlo?

Áno, dojali. (úsmev) Chovám pstruhy, je to moja záľuba, takže pstruhy sú u nás sviatočným jedlom. V poslednej dobe veľmi rád maľujem, je to môj najväčší relax. A zabudol som, samozrejme, milujem aj rezne, šalát a kapustnicu. Bez toho by to nešlo.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 807
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 932
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 788
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 374
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 105
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 061
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 057
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 858
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 757
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Odberový tím v Turčianskych Tepliciach.

K sedemnástej hodine otestovali 630 osôb, všetci si v obálkach našli negatívny výsledok.

13 h
Odberové tímy mali dnes v Kláštore menej práce.

Za stredu a štvrtok otestovali v obci celkom 467 osôb.

14 h
Spišiaci nám tentoraz bodovať nedovolili.

Tréner Miroslav Chudý bol v hľadáčiku Martina už skôr. Okrem bodov prišli naši v Spišskej Novej Vsi aj o dvoch šikovných útočníkov.

15 h
Vo Vrútkach ľudia môžu prichádzať na testovanie bez nutnosti objednávania sa vopred.

Do dvanástej hodiny stihli otestovať 715 ľudí.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

16 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

18 h

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

17 h

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 1 544 pozitívne testovaných ľudí formou PCR testov a 2 097 pozitívne testovaných antigénnymi testami.

21 h

Už ste čítali?