Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Za Júliusom Vanovičom

Počas vianočných sviatkov, 25. decembra 2020, zomrel v dôsledku problémov so srdcom v nemocnici v Podunajských Biskupiciach vo veku 85 rokov literárny historik a kritik, kultúrny historik, esejista, prozaik, publicista, editor, redaktor, hrdý lokálpatriot, oduševnený znalec a fundovaný propagátor bohatej histórie regiónu Turca a jeho metropoly Martina Július Vanovič.

Július Vanovič zomrel vo veku 85 rokov.Július Vanovič zomrel vo veku 85 rokov. (Zdroj: archív PC)

Júlis Vanovič na tento svet prišiel 11. apríla 1935 v turčianskej obci Dražkovce. Keďže jeho otca odsúdili v zinscenovanom politickom procese s partizánskym veliteľom Viliamom Žigorom a následne uväznili, bol ako „dieťa triednych nepriateľov“ vylúčený zo 6. ročníka štúdia na Gymnáziu v Martine (1952). Musel sa zamestnať v tlačiarni Neografia, kde pracoval ako pomocný robotník a pomocný korektor. Rok bol knihovníkom-skladníkom v Matici slovenskej (MS), pričom externe pokračoval v stredoškolskom štúdiu a v roku 1955 zmaturoval na Gymnáziu v Martine. Na základe odporučenia MS ho prijali na štúdium knihovedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, avšak hneď po prvom semestri bol z politických dôvodov zo školy opätovne vylúčený... Vzápätí pracoval ako knihovník-bibliograf v MS, po presťahovaní sa do Bratislavy vykonával rovnakú činnosť aj v Slovenskej pedagogickej knižnici.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas šesťdesiatych rokov bol redaktorom Slovenských pohľadov (od 1963) a Mladej tvorby (1967 – 1968), v období politického uvoľnenia externe vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte UK.

V roku 1969 Vanoviča prijali do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, odkiaľ musel v dôsledku permanentného tlaku normalizačnej mašinérie a jej lokajských pätolizačov nedobrovoľne odísť (1972). Zároveň mal dlhodobý striktný zákaz verejne publikovať vlastné texty. Vďaka spriazneným dušiam sa mu podarilo zamestnať ako korektor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, po Nežnej revolúcii až do roku 2008 opätovne pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Obnovil vydávanie časopisu Tvorba (1991), ktorý ako šéfredaktor redigoval.

Všestranný tvorca

Kritiky, literárnohistorické texty, eseje, recenzie a publicistické články uverejňoval v šesťdesiatych rokoch vo viacerých literárnych a kultúrnych periodikách – najviac v Mladej tvorbe a Slovenských pohľadoch. Debutoval knihou tridsiatich deviatich rozhovorov so slovenskými spisovateľmi Antidialógy (1968). Išlo o rozhovory fundovaného znalca a kritika domácej literatúry s jej poprednými tvorcami. Otázky Júliusa Vanoviča boli nielen erudované, ale v niektorých prípadoch dokonca hodnotnejšie ako odpovede ich adresátov... Zrejme platí konštatácia Daniela Heviera, že slovenská publicistika sa od čias vydania Antidialógov nezmohla na podobné intelektuálne a morálne vzopätie.

Skryť Vypnúť reklamu

Autorove staršie i novšie rukopisy mohli knižne vyjsť až po roku 1989, pričom ide o vskutku široké žánrové spektrum diel: kultúrnohistorické tituly (Kniha o starom Martine, 1990; Druhá kniha o starom Martine, 1993; Tretia kniha o starom Martine, 1999 a i.), esejistické opusy (Nad textom a časom, 1993; Cesta samotárova, 1994 – portrét Júliusa Barča-Ivana; Znamenia domova, 1998; Listy zo starého dvora, 2012 a i.), monografie, respektíve personalistické portréty (Osobnosť Václava Černého, 1999; Prozaik proti totalite: Prípad Alfonz Bednár, 2003; Chvála a skepsa, 2007 – kniha o Alexandrovi Matuškovi; Za kulisy života: Existenciály Ingmara Bergmana, 2011), súbory literárnovedných, esejistických a publicistických textov (Evanjelický Martin v slovenských dejinách, 1995; Heretikon, 2001; Nova et vetera, 2014 a i.), výber poviedok a noviel (Návrat pred odchodom, 1995), memoárová spisba a denníky (Zápisky z mŕtveho času: Antimemoáre, 2003; Epilóg starého Martina: „Pamäti z mladších rokov života“, 2005 a i.), román (Kronika nepriznaného času, 2008), rozhovory (Nové antidialógy, 2010)...

Skryť Vypnúť reklamu

Pri príležitosti Vanovičových 75. narodenín vyšiel súbor širokospektrálnych textov venovaných jeho životnému príbehu a literárnej tvorbe Večný nepokoj po-etika, ktorý zostavili Miloš Kovačka, Belo Riečan a Vojtech Čelko (2011). Za Tretiu knihu o starom Martine získal Medzinárodnú cenu E. E. Kischa a Cenu Literárneho fondu, je laureátom Ceny mesta Martin (2010) a ďalších ocenení.

Dieťa je otcom dospelého

Týždenník Nový Život Turca (dnes MY Turčianska noviny) uverejnil v minulosti niekoľko zaujímavých, pozoruhodných interview s Júliusom Vanovičom. Rozhovory viedla redaktorka Zuzana Bukovská a v jednom z nich sa pred dvadsiatimi rokmi (2001) spýtala, či je tvorcove dielo determinované väzbami na Turiec a roky v ňom prežité, respektíve čím ho rodné prostredie motivovalo a ovplyvnilo. Odpoveď bola síce stručná, ale vyčerpávajúca. „Každý – či si to prizná, lebo nie – je viac alebo menej determinovaný tým, čo si dovtedy odžil: detstvom, mladosťou, rodinou, rodným krajom. ,Dieťa je otcom dospelého´ – hovorí Freud. Minulosť, to odžité, ten utajovaný neviditeľný priestor v nás – podľa toho, čo s ním v sebe urobíme, ako ho pre seba prehodnotíme – môže byť závažím na našich nohách, čo im bráni vykročiť, alebo aspoň zdržiava a rozkolísava chôdzu. A môže byť úrodným humusom, odrazom i stimulom k tvorivému činu, k zápasu s okolím a v myšlienkach aj s celým svetom. Iste, aj mňa Turiec obdaril aj „obdaril“ – čím? Vnímavý čitateľ, ak ma aj on obdaruje svojou priazňou, to iste vyčíta z napísaných textov.“

Štyri knihy o starom Martine

Bohaté dielo európsky rozhľadeného Júliusa Vanoviča charakterizuje prepájanie, doplňovanie a striedanie hlbokého ponoru do zvolenej témy, analytická kritická reflexia, ostrá polemika so zaužívanými stereotypmi myslenia a konania, hľadanie a objavovanie mnohorozmerných korelácií skúmanej látky, invenčné poukazovanie na historické analógie, akcentovanie výsostne osobnostného, individuálneho pohľadu na zložité časopriestorové deje. Oprávnene možno Vanovičovu tvorbu vnímať ako dôstojnú rehabilitáciu žánru polemickej eseje v slovenskom literárnom kontexte. Nikdy ale nešermoval so svojim kriticko-polemickými kordom samoúčelne. Slúžil mu najmä na precízne diagnostikovanie širokého tematického spektra a historických príbehov, v rámci ktorých sa odohrávali často nezmyselné „hry“ rôznych aktérov s rôznou mentálnou výbavou, úrovňou myslenia, spôsobom komunikácie... Práve v polohách a vrstvách detailného, priam mikroskopického obnažovania rozmanitých väzieb, originálneho demaskovania absurdností a „úchyliek“ zobrazovaného milieu, vykresľovania fatálnych zlyhaní, vierolomnosti, zákerností i prostých ľudských omylov je Vanovič autenticky najpresvedčivejší.

Vo svojich fascinujúcich štyroch knihách o starom Martine bravúrnym esejistickým štýlom priniesol známe, menej známe i úplne nové fakty. Pútavo ich začlenil do širších obsahových kontextov

a zároveň fundovane sledoval vytváranie spoločnej „martinskej tradície“, ktorá spôsobila, že predtým malé a bezvýznamné provinčné mestečko sa v druhej polovici 19. storočia stalo centrom slovenskej kultúry a umenia, vedy, politiky, žurnalistiky a finančníctva. Prenikavú Vanovičovu optiku nemohlo uspokojiť dovtedajšie hodnotenie činov jednotlivých osôb a osobností martinskej histórie, ale dôsledným preverovaním faktografie, archívnych prameňov a záznamov našiel aj druhú, „odvrátenú – negatívnu“ tvár aktérov dejinných udalostí, čím nabúral ich tradované jednostranné posudzovanie. Knihy o starom Martine napísal hrdý lokálpatriot hutne, inteligentne aj šarmantne zároveň. Skúmanú látku nepodáva suchopárne, školometsky a po lopate, ale burcuje k životu onoho starého a dobrého génia, ktorý voľakedy urobil z Martina „slovenskú Mekku“.

Epilóg

Istotne uznáte, že záverečné slovo musí patriť Júliusovi Vanovičovi – Turčanovi telom i dušou.

Pred štvrťstoročím (1996) v týchto novinách odpovedal aj na otázku, prečo v rámci dovolenky pred cestami do ďalekého sveta uprednostňuje relax na rodnom grunte. „Nechodím len do Dražkoviec, chodím, chcem chodiť aj do sveta, pokiaľ mi to dovolí peňaženka, ale do Dražkoviec a do Turca chodím najčastejšie a najradšej. Prečo? Na to najsamozrejmejšie sa odpovedá najťažšie – alebo banálne, alebo zložito. Každý by sa mal vracať do rodného kraja. On ho predsa utváral, v ňom zažil to, čo udrelo pečať na jeho povahu, charakter i celý život. Máme sa tam vracať – hľadať a nachádzať toho, koho sme tam nechali: seba samého, toho pôvodnejšieho a čistejšieho, z ktorého sme ako z koreňov vyrástli. Teda regenerovať a posilňovať sa, nielen fyzicky, ale najmä psychicky a mravne. Vzduch, ktorý tam dýchame, je našim vzduchom a naše hory šumia pieseň iba pre nás. Je to náš rodný kút, naša ,malá vlasť´, len cez ňu možno milovať vlasť celú a ,veľkú´. Turčan, ktorý nemá rád Martin, najmä ten starý, túžiaci a volajúci po obrode, nemôže mať rád ani Slovensko. Ja starý Martin vôbec nepovažujem za minulosť, akúsi stratenú vartu, ale za odkaz a priam proroctvo, teda budúcnosť Slovenska a jeho úlohu – čistejšiu, zdravšiu, kultúrnejšiu a mravnejšiu ako je tá, ktorú hrá teraz.“

Česť pamiatke Júliusa Vanoviča!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 807
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 932
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 788
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 374
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 105
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 061
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 057
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 858
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 757
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Odberový tím v Turčianskych Tepliciach.

K sedemnástej hodine otestovali 630 osôb, všetci si v obálkach našli negatívny výsledok.

14 h
Odberové tímy mali dnes v Kláštore menej práce.

Za stredu a štvrtok otestovali v obci celkom 467 osôb.

15 h
Spišiaci nám tentoraz bodovať nedovolili.

Tréner Miroslav Chudý bol v hľadáčiku Martina už skôr. Okrem bodov prišli naši v Spišskej Novej Vsi aj o dvoch šikovných útočníkov.

15 h
Vo Vrútkach ľudia môžu prichádzať na testovanie bez nutnosti objednávania sa vopred.

Do dvanástej hodiny stihli otestovať 715 ľudí.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

16 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

18 h

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

17 h

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 1 544 pozitívne testovaných ľudí formou PCR testov a 2 097 pozitívne testovaných antigénnymi testami.

21 h

Už ste čítali?