Pri príprave materiálu o Turčianskych hrách mládeže som v podkladoch našiel informáciu, že v roku 1990 získal Pavol Gašpar ako člen štafety na 4 x 60 metrov striebornú medailu. Prečo nie zlatú?
To je jednoduché, pretože jedným z členov štafety som bol ja (smiech). Ale, ak môžem vaše podklady doplniť, tak o dva roky neskôr sa mi na „Turčiankach“ podarilo vyhrať súťaž vo vrhu guľou. Z toho je jasné, kde boli moje najsilnejšie stránky.
Vraj ste hrávali futbal za mládežnícky tím Žabokriek. Toto je správna informácia?
Áno. Bolo to v čase, keď som chodil na Základnú školu Tomášikova (dnešná Katolícka základná škola s materskou školou Antona Bernoláka – pozn. redaktora). Náš riaditeľ Jožko Ďurička začal trénovať Žabokreky a troch či štyroch z nás zobral na tréning. Súťaž už mala za sebou asi tri kolá. Náš nový tím mal dosť pasívne skóre a stále čakal na prvé body i prvý gól.
PAVOL GAŠPAR
Narodený 18. februára 1978 v Martine. Slovenský hokejový fanúšik ho pozná ako hlas hokejových majstrovstiev sveta. Premiéru zažil na MS 2003 vo Fínsku a odvtedy sedel na komentátorskej stoličke na každom ďalšom šampionáte. Na pomyselnej komentátorskej pažbe tak má sedemnásť zárezov, o istý osemnásty ho obralo zrušenie minuloročných MS. Bol aj na ôsmich olympiádach (letné aj zimné spolu). Okrem hokeja komentuje atletiku a vodný slalom. Najdlhšia časť jeho kariéry je spojená s verejnoprávnou televíziou, no pracoval aj pre komerčné televízie Sport TV a Markíza. Rok bol programovým riaditeľom Rádia Šport. Aktuálne je komentátorom a vedúcim odboru priamych prenosov sekcie športu RTVS. Za svoju prácu si vyslúžil nomináciu v ankete OTO – Osobnosť televíznej obrazovky.
Pomohol príchod posíl?
Na prvý súťažný duel sme cestovali na horúcu pôdu Hornej Štubne, ktorá mala veľmi silné družstvo a bojovala o čelo tabuľky. Podarilo sa nám tam uhrať cennú remízu 2:2 a neskromne priznám, že naozaj som mal vtedy pocit, že sme tímu pomohli.
Nedá mi ešte nespomenúť Jozefa Ďuričku, ktorý bol skvelý pedagóg a zároveň i tréner. Môžete superlatívy z predchádzajúcich riadkov podčiarknuť?
Stopercentne. Bol na nás veľmi prísny, nekompromisný, mal vysoké nároky, no takého spravodlivého a rovného chlapa len tak ľahko nestretnete.
Po základnej škole ste nastúpili na Športové gymnázium do Banskej Bystrice. Na takúto školu sa robili talentové skúšky, dostali ste sa tam vďaka atletike?
Áno. Boli to veľmi pekné štyri roky a rád na ne spomínam. Bolo to obdobie, keď som sa mohol tak trošku hrať na vrcholového športovca.
Pred vrcholovým športom dostala prednosť žurnalistika, ktorú ste vyštudovali na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako sa to zomlelo?
Na prvýkrát ma tam nezobrali, vyšiel mi až druhý pokus. Ako správny atlét som však vedel, že prvým pokusom sa súťaž nezvykne vyhrávať (smiech). Medzitým som pracoval pre Vrútočana, kde sme spolu s Milanom Petrželom zažili veľa srandy a stali sa z nás výborní kamaráti. Vždy, keď som v Martine, tak si zavoláme, stretneme sa a pokecáme o tom, čo máme nové.
Viete si pri vašej pracovnej vyťaženosti nájsť čas na návštevu Martina?
Rodinné väzby tu mám stále silné a vždy som bol a stále budem hrdým Turčanom. Na rodné korene by nemal nikto zabúdať a ja sa toho tiež držím. Domov chodím rád a trúfnem si povedať, že aj pomerne často.
Vráťme sa k žurnalistike. Už na vysokej škole ste začali robiť prvé kroky vo verejnoprávnej televízii. Je ťažké získať prácu v takomto médiu?
Chcel som nejako zmysluplne vyplniť čas počas vysokoškolského štúdia. Keďže z internátu v Mlynskej doline som videl priamo na budovu televízie, tak kam inam som mal zájsť?
Čo sa ešte dočítate
- Ako dlho mu trvalo dostať sa do komentátorskej stoličky
- Čo si myslí o kanadských hokejových fanúšikoch
- Akú príhodu vytiahol na komentátorskú legendu Ivana Niňaja
- Čo zažíval za mikrofónom počas tretej tretiny zápasu Slovensko - Fínsko vo Vencouveri, keď naši prišli o olympijsky bronz
- Kto dostal na komentátorskú stoličku Borisa Valábika
- Čo sa vždy spýta bývalého reprezentanta a martinského odchovanca Dana Babku, keď ho stretne
- Či má obavy o budúcnosť slovenského športu
- Či je hokej na Slovensku športom číslo jedna
Takže ste prišli na vrátnicu, povedali dobrý deň, ja som Paľo z Martina, študujem žurnalistiku a chcem sa tu niečomu podučiť?
Ak nepôjdeme do úplných detailov, tak v podstate to bolo, ako hovoríte. Vtedy ešte v televízii pracovala generácia okolo Ivana Niňaja, Milana Michaliča, Stana Štefánika či Mira Michalecha. V tom čase si však svoje stabilné miesto už získaval napríklad Marcel Merčiak, ktorý vtedy skončil žurnalistiku. Práve on bol pre mňa osobou, ktorá ma akoby naviedla na správnu cestu a ukázala spôsoby, ako sa to dá.
Ako rýchlo ste sa zo spomínanej vrátnice dostali do komentátorskej stoličky?
