Pronaj otvorene o tom, ako si vyberá hráčov, ktorých bude zastupovať, a koľko im účtuje

Pavol Pronaj ml. (6 fotografií)

Váš otec bol tiež skvelý brankár. Má prsty v tom, že aj z vás sa stal strážca futbalovej svätyne?

Jasné. Keď som bol chlapec, tak sme u nás v Turanoch celé dni trávili na ihrisku. Páčil sa mi otcov štýl, chcel som ísť v jeho šľapajach, a keďže som mal i dobré fyzické parametre, nakoniec sa mi ušlo miesto v bráne. Vôbec som neprotestoval.

Klub z Turian ste rýchlo prerástli a už ako žiaka si vás vyhliadol Martin. Aké to boli časy?

Veľmi mi pomohlo, že som prakticky stále hrával i trénoval so staršími chalanmi. Asi najväčší zlom prišiel, keď ma tréner Milan Šimko vytiahol ako pätnásťročného do staršieho dorastu a dostal som sa do reprezentačných výberov do 15, 16, 17 i 19 rokov. Pod taktovkou trénera Jozefa Šina sa nám podarilo dostať Martin do najvyššej dorasteneckej súťaže. V šatni bola vtedy skvelé partia, ktorú tvorili Vlado Bulvas, Peťo Štefanides, Jano Rohoň či Jano Jeťko, neskôr prišli napríklad Rasťo Kucian s Aďom Romančíkom. Dôležité tiež bolo, že vtedajší kormidelník áčka Juraj Szikora mi ako sedemnásťročnému dal možnosť okúsiť mužský futbal.

Následne prišla ponuka od Podbrezovej a v roku 2004 ste podpísali trojročný kontrakt s účastníkom najvyššej českej súťaže z Českých Budějovíc. Prečo ste v prvej českej lige odchytali len jeden zápas?

Chytával som predovšetkým za treťoligovú rezervu, pričom táto súťaž mala veľmi vysokú úroveň. V áčku mali vtedy silnú pozíciu brankári Miroslav Filipko a Jakub Kafka. Preto som využil ponuku druholigového poľského celku Odra Opole a boli z toho štyri skvelé roky v poľských druholigových kluboch, na ktoré budem vždy spomínať len v dobrom. Môj prestup k našim severným susedom hodnotím aj s odstupom času ako veľmi vydarený krok.