Na Slovensku vo veľkom počte zomierajú ľudia na koronavírus, týždenne pribúda tisíce pozitívnych na ochorenie covid-19, na druhej strane dlhé týždne sme v lockdowne, neustále sa testujeme. Prečo sa nám nedarí v zápase s covidom--19 a z premianta vo svete sa stal časom outsider?
Miloš Jeseňák, primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie UNM
- Ochorenie covid-19 nás v predchádzajúcich mesiacoch mnohým veciam naučilo, ale, žiaľ, veľa toho ešte nevieme. Súčasná situácia je alarmujúca, vážna a je výsledkom viacerých faktorov. Ochorenie sa objavuje v novej sile na základe vzniku nových mutácií s vyššou infekciozitou a šírením aj medzi mladšími vekovými kategóriami. Okrem toho sú ľudia už unavení z toho, že nevidno svetlo na konci tunela a mnohí nedodržiavajú odporúčané protipandemické hygienické opatrenia. Ďalším problém je istý stupeň falošnej negativity bežne dostupných antigénových testov, čo ľuďom dáva pocit falošného bezpečia s následným rozširovaním vírusu v rodine, medzi príbuznými či v práci a spoločnosti. Nádej prináša očkovanie, avšak stále stojíme pred problémom dostatočného počtu vakcín pre čo najrýchlejšie zaočkovanie čo najväčšej časti populácie.
Radka Jurčová, zdravotná sestra, Univerzitná nemocnica Martin
- Na túto otázku asi nikto nepozná odpoveď, ktorá by uspokojila väčšinu ľudí. Lockdown síce je, ale vždy sa našli a nájdu ľudia, ktorí majú problém sa prispôsobiť danej situácii a dodržiavať základné jednoduché princípy zabráneniu šírenia ochorenia. Veľa môže robiť aj to, že ľudia už stratili dôveru k vláde či zdravotníctvu. Problémy, ktoré sme tu mali už dlhodobo, sa neriešili, a teraz sa ukazujú následky našej stagnácie, napríklad v nedostatočnej prevencii proti ochoreniam a výchove k zdraviu, v nedostatku zdravotníkov, lôžok či v chaotickom manažmente. Absentuje aj jednota a súdržnosť medzi ľuďmi, všetci sú už unavení z toho, že nevedia, čo prinesie ďalší deň. V dôsledku strachu o svoju budúcnosť potom hľadajú možnosť, ako si pomôcť. Taktiež stres, ktorého sme už beztak mali dosť, ešte narastá a ako vieme, nepôsobí priaznivo na naše zdravie. Keď k tomu pridáme ešte mutácie vírusov, ktoré nás teraz ohrozujú, nie je sa čomu čudovať. A aká je z tejto situácie cesta von? Nevedno. V moci jednotlivca je robiť v rámci svojich možnosti všetko a nepozerať sa na to, čo robí, či nerobí ten druhý. Každý máme svoju mieru zodpovednosti, ktorá nám bola daná.
Andrea Čalkovská, dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine
- Túto otázku si dnes kladie celé Slovensko a musia na ňu zodpovedať kompetentní. Podľa môjho názoru je faktorov, ktoré sa podpisujú pod nelichotivé čísla, viac. Prospelo by nám včaššie zavedenie lockdownu, nie až začiatkom nového roka. Myslím, že tam sme stratili drahocenný čas. K tomu sa pridáva vysoký výskyt britskej mutácie koronavírusu. Síce vo veľkom testujeme a vyhľadávame kontakty, ale bolo by treba dôslednejšie dohliadať na karanténu pozitívne testovaných osôb. Pomohlo by nám aj intenzívnejšie testovanie PCR metódou a rýchlejšie očkovanie. Mnohé z týchto vecí sa riešia. Z objektívnych príčin sú však limitované a ich realizácia vyžaduje čas. Na jednej strane tu máme enormné úsilie odborníkov, ktorí sa snažia krajinu z tejto situácie vyviesť, na druhej strane sú tu rôzne témy a kauzy z našej politickej scény, ktoré ľudí demotivujú, z čoho môžu vyplývať rezervy v individuálnom dodržiavaní opatrení.
Zuzana Valocká, starostka Žabokriek
- Nie som lekár, nemám medicínske vzdelanie, ale už rok dookola požadujem od kompetentných, aby masívne informovali o prevencii. Chýbajú mi zrozumiteľné, aplikovateľné aj v domácich podmienkach, opakovane podávané informácie o zvyšovaní imunity. Kde je u nás ranná terapia, kde sú účinné terapeutické postupy? Samozrejme, tak ako aj iných, aj mňa zaujímajú zdroje dát. Je zúfalé počuť od matematika SAV, že sme v „dátovom pekle“. Čísla a štatistiky síce liečbu ťažko chorých nevyriešia, ale aspoň by sme mohli vedieť bezprostredne prijímať opatrenia. Niekedy aj jeden deň rozhoduje o vývoji pre nasledujúce týždne. Ako sa máme rozhodovať v otázkach verejného zdravia, keď často ešte v piatok večer nevieme, čo bude platiť v sobotu ráno? Chceme byť zodpovední, všetci v samospráve robíme všetko, čo je v našich ľudských silách, aby sme situáciu zvládali a pomáhali našim občanom, ako vieme.
Súcitím a úprimne mi je ľúto všetkých, ktorí prišli o svojich blízkych, o priateľov, známych. Trpím pre všetkých, ktorí v karanténe, nedostávajú odpovede na mnohé otázky ohľadom svojho zdravia, lebo telefón ich lekára je „hluchý“, nanajvýš dostanú pokyn ostať v izolácii a potom sa uvidí. Je potrebná viera a istota, že autorita, ktorá vedie štát v kríze, vie, čo a prečo to robí, jasné postupy a zmenená rétorika voči občanom, ktorí už pridlho čakajú na svetlo na konci dlhého tunela lockdownu. To je nateraz asi najdôležitejšie, čo potrebujeme .
Igor Hus, primátor Turčianskych Teplíc, poslanec NR SR
Zo všetkých strán sa na nás valia čísla. Čísla hospitalizovaných, pozitívnych, pretestovaných, vyliečených, zosnulých. Grafy, dáta tie dnes určujú naše životy. Každé číslo je jeden ľudský osud. Sú to ľudia, ktorí milovali, pracovali, plakali, starali sa o svoju rodinu. Ľudské osudy, ktoré končia v štatistikách ako klienti, pacienti, obete. Je to zlý stav zdravotníctva alebo zlý zdravotný stav obyvateľstva? Myslím, že je to často aj zlyhanie viery v autority ľudí, ktorí majú previesť obyvateľstvo zlým obdobím. Nikde na svete ešte neexistuje overený manuál, ako v takejto kríze postupovať. Jediným ´vodítkom´ je používať zdravý rozum, rovnako pre politikov, ako aj pre obyvateľov.
