Klinická psychologička a psychoterapeutka Jana Jamrichová tvrdí, že pandémia je pre vzťahy veľkou skúškou. Ľudia sa cítia osamelí, mladí môžu sociálnu izoláciu prežívať ťažko. Podľa nej je kľúčové, aby sa ľudia naučili prežívať okamihy a žiť viac v prítomnosti.
Aký má pandémia vplyv na medziľudské vzťahy?
Veľký a to z viacerých uhlov pohľadu. Partneri a rodiny trávia spolu zrazu viac času a sú aj obmedzení v tom, ako ten čas môžu tráviť. Iné blízke vzťahy trpia tým, že ľudia spolu nemôžu mať toľko osobného kontaktu, koľko by potrebovali. Veľa vzťahov sa tzv. „pretrieďuje“, aj z hľadiska rôznych prístupov k pandémii a miere zodpovednosti. Situácia môže vzťahy, samozrejme, ovplyvňovať aj pozitívne, pretože nás učí iným hodnotám. Odrazu si viac vážime to, čo máme a koho máme. Aj strach a obavy hrajú veľkú úlohu v našom prežívaní vzťahov. Smrť blízkeho tiež spadá do tejto oblasti. Celkovo je pandémia pre vzťahy obrovskou skúškou.
Sledujete tieto vplyvy aj vo svojej praxi? S čím za vami aktuálne klienti chodia?
Cyklotrasa medzi Martinom a Vrútkami je vo finále Čítajte Áno, téma, s ktorou za mnou klienti prichádzajú, sú aj vzťahy. Objavujú sa napríklad ťažkosti v komunikácii o problémoch, ktorým potrebujú porozumieť a nájsť riešenie. Mnohí v tomto období bilancujú, či chcú vo vzťahoch zotrvať. Veľká je aj téma rozchodov, ktoré sa ťažšie zvládajú, keď ste nútení byť v izolácií a nemáte prístup k svojim zdrojom zvládania, akými sú napríklad príjemné aktivity, činnosti či sociálna opora, ktoré by pomohli človeku sa ľahšie a rýchlejšie vyrovnať so stratou. Tu je dôležité povedať, že nech sa deje vo vzťahoch čokoľvek, vždy nám pomáhajú naše zdroje, ktoré si pestujeme celý život. Teraz je prístup k zdrojom zvládania o dosť menší, núti nás to nachádzať nové, v tejto dobe dostupné. Verím, že každý z nás dokáže nájsť v sebe silu a kus tvorivosti, aby sme aj zlé veci zvládli. A ak už nevidíme východisko, nemusíme v tom byť sami, ale vyhľadať pomoc priateľa či odborníka, aby nám pomohli nájsť cestu z bludného kruhu.
Veľa sa hovorí o single ľuďoch a o tom, že toto obdobie všeobecne nepraje láske a zoznámeniam. Aké toho môžu byť dôsledky na psychickom zdraví človeka?
Zoznamovanie sa je teraz naozaj náročné, aj keď v dnešnej dobe už aj tak veľa mladých, aj starších ľudí hľadá cestu na internete. No aj keď sa zoznámite online, máte málo možností, kam spolu ísť, ak vôbec môžete v danej chvíli vyjsť z domu alebo z okresu. Na psychickom zdraví sa to môže prejaviť v podobe rôznych úzkostných stavov, depresií, pocitov osamelosti a bezmocnosti, veľkého smútku. Nejde len o partnerské vzťahy, ale aj vzťahy rodinné. Pokiaľ žijete sám/sama, chýba vám objatie, rozhovor, nejaký obed alebo aspoň vypitie čaju či kávy s ľuďmi, na ktorých vám záleží.
Je situácia náročná aj pre tínedžerov, ktorí prirodzene cítia potrebu prežívať prvé zaľúbenia, no aktuálne nemôžu?
Mladí ľudia prežívajú ťažko izoláciu a samotu. Nie všetci, ale väčšina z nich je zvyknutá byť s ľuďmi v kontakte. Osamelosť je nepríjemná. Aj moji mladí klienti bojujú s týmito pocitmi a keď sú v začínajúcich vzťahoch a nemôžu mať v období zamilovanosti osobný kontakt so svojimi partnermi, je to veľký spúšťač nepohody a trápenia. Keďže mnohí bývajú s rodičmi a aj starými rodičmi, môžu cítiť väčšiu zodpovednosť, aby nešírili ochorenie. Sú ľudia, ktorí teraz obetujú svoje pohodlie a potreby pre zdravie najbližších.
Preverila podľa vás pandémia aj jeden z najdôležitejších vzťahov, ktorý máme a síce - vzťah sami so sebou?
Určite áno, pandémia je veľkou skúškou aj pre nás samotných, bez ohľadu na ľudí okolo. Sme nútení tráviť sami so sebou viac času, bývame osamelí, nemôžeme si čas vyplniť aktivitami, ktoré sú príjemné, a ktoré rozptyľujú pozornosť. Je teda o to väčší priestor pre naše myšlienky, úvahy o živote a jeho zmysle. Dôležité je, aby si ľudia vedeli vychutnať aj okamihy, žili viac v prítomnosti, mali chuť sa starať o seba a svoju osobnú pohodu.
