S futbalom ste začínali v martinskom Fomate. Kto vás priviedol do klubu?
Matej Siva
Narodený 10. októbra v Martine. Odchovanec martinského Fomatu podpísal v roku 2005 kontrakt s prvoligovým Ružomberkom, kde hneď v prvej sezóne získal majstrovský titul a tešil sa i z víťazstva v Slovenskom pohári. V ružomberskom drese zažil i atmosféru predkôl Ligy majstrov. Výkonmi si vybojovali tiež zahraničný angažmán, keď sa v zimnom prestupovom období ročníka 2009/2010 dohodol na spolupráci s tímom českej najvyššej súťaže FK Teplice. Najvyššiu slovenskú súťaž hrával aj za Myjavu a Trnavu. Ako hráč tímu zo slovenského Ríma sa predstavil v predkolách Európskej ligy. V kvalifikačných stretnutiach si obliekol dres slovenskej reprezentačnej dvadsaťjednotky.
Kluby, kde pôsobil: Fomat Martin, ZŤS VTJ Martin, OFK Veľký Lapáš, MFK Ružomberok, FK Teplice, Spartak Myjava, Spartak Trnava, Iskra Borčice, Tatran Sučany.
Štarty a góly v prestížnych súťažiach: Fortuna liga (Slovensko): 166 zápasov, 10 gólov, Fortuna liga (Česko): 51 zápasov, 3 góly, Európska liga (predkolá): 5 zápasov, Liga majstrov (predkolá): 4 zápasy.
Na sídlisku v Košútoch sme s kamarátmi hrávali na našom ´plácku´ za domom futbal takmer stále. Keď na Hurbanke robili výber do športových tried, tak sme tam zašli a vyšlo to. Mal som desať rokov a pamätám si, že so mnou bol i Rasťo Kucian, s ktorým sa kamarátim od detstva. Ako piatak som tak začal navštevovať športovú triedu.
Ktorí tréneri v čase, keď ste začínali, najviac formovali váš futbalový vývoj?
Prvý bol Martin Kramár a postupne sa k nemu pridávali ďalší. Za veľa vďačím najmä Petrovi Bučkovi a Petrovi Kurekovi. Boli to ľudia, ktorí budovali základy Fomatu a zaslúžia si veľký rešpekt. Turčiansky futbal nezažíva najlepšie obdobie, ale ak by sa v tých časoch nepodarilo rozbehnúť výchovu hráčov vo Fomate, tak dnes by na tom bol futbal v našom regióne s najväčšou pravdepodobnosťou ešte oveľa horšie.
Prvýkrát ste si zahrali za mužov tesne pred sedemnástimi narodeninami. Bola to veľká škola?
Vtedy mal seniorský tím Martina veľké personálne problémy, a keď som prišiel do áčka, tak v mužstve bolo asi trinásť chalanov, s ktorými som predtým hrával v doraste. V kabíne som osobne nepoznal len Vlada Škutu a Vlada Bulvasa. Nebolo to teda o tom, že mladé ucho príde do kabíny, kde sedí kopa starších skúsených chalanov a musí sa obracať. Skôr to prirovnám k situácii, keď prídete z mladšieho dorastu do staršieho. Tiež treba povedať, že Martin hral v tom čase štvrtú ligu. Takisto je rozdiel, keď začínate ako mladý v regionálnej súťaži, ako keď sedemnásťročný chalan príde do prvoligového tímu a nastupuje v najvyššej súťaži. V každom prípade to boli pekné časy, podarilo sa nám postúpiť do tretej ligy a toto obdobie považujem za jedno z najkrajších v mojej kariére. V kádri bolo veľa skvelých futbalistov ako Rado Tomka, Rasťo Kucian, Roman Volna, Peťo Struhár či brankár Juraj Martvoň. Takisto môj výborný kamarát Aďo Romančík, ktorý je teraz krstným otcom mojich detí.
V spomínanom období ste dostali ponuku od Podbrezovej, no nakoniec z toho nebolo nič. Čo sa stalo?
Čo sa ešte dočítate
- Prečo po týždni odišiel z Podbrezovej
- Aký plat dostal ako mladý hráč v prvoligovom Ružomberku
- Či mohol Ružomberok postúpiť do skupinovej fázy Ligy Majstrov cez CSKA Moskva
- Čo povedal na adresu českého trénerského búrliváka Petra Radu
- Aká futbalová politika platila v českom prvoligovom klube FK Teplice
- Ako to fungovalo v Borčiciach, v klube z dedinky s 560 obyvateľmi, ktorý sa z okresnej súťaže predral až do druhej ligy
- Prečo dal pred martinským Fomatom prednosť Sučanom
