MARTIN. Dvadsaťročný Martinčan Viliam Grešo je nezvestný už takmer mesiac. Jeho nevlastný otec nad situáciou smúti, netuší, aký dôvod by mohol existovať na to, aby sa mladý Viliam nevrátil domov.
„Naposledy som ho videl deviateho februára. Okolo siedmej večer prišiel pozrieť mňa aj sestru Petru. S jeho mamou už spolu nežijeme, rozišli sme sa. Viete, veci sa stávajú. Pozerali sme spolu televíziu, rozprávali sme sa. Viliam ešte volal priateľke, že sa zastaví doma prezliecť sa a pôjde za ňou. Okolo deviatej od nás odchádzal. Ešte nás vystískal a sľúbil, že príde aj na druhý deň aj s priateľkou. Zatvorili sa dvere, odvtedy sme ho nevideli a nepočuli,“ trpko spomína na posledné stretnutie s nevlastným synom Milan Goruša.
Pátranie pokračuje
Viliam Grešo má 190 centimetrov, štíhlu svalnatú postavu, modré oči, krátke hnedé vlasy a v pravom uchu náušnicu. V čase, keď ho videli naposledy, mal na sebe dlhú zimnú bundu modrej farby s kapucňou, na ktorej bola kožušina. Oblečené mal modré rifle a obuté biele tenisky. Akékoľvek informácie treba hlásiť na čísle 158.
Domov sa už nevrátil
Po návšteve u nevlastného otca zamieril Viliam domov k mame. Tam však prišiel už s kamarátmi. Prezliekol sa, povedal, že ide ešte von a odvtedy ho nevidela ani ona. Na návštevu k priateľke sa už Viliam nedostavil.

„Ráno mi volala Viliamova mama, že chlapec sa nevrátil domov. Pýtala sa, či náhodou nespal u mňa. Viliam sa vždy vrátil domov, z času na čas, keď už bol starší, šiel s kamarátmi von porozprávať sa, vracal sa niekedy pred polnocou alebo tesne po polnoci, ale vrátil sa vždy. Nebol s ním žiadny problém. Mama potom zalarmovala políciu a začalo sa pátranie,“ povedal Milan Goruša.
Polícia mladíka hľadala spolu s hasičmi aj dobrovoľníkmi intenzívne niekoľko dní. Chlapca hľadali aj policajti so psami najmä v okolí bývalého Zetoru a v areáli bývalej ZŤS. Psy stopu zachytili len po miesto, kde našli Viliamov telefón. Viliamov otčim sa domnieva, keďže nie sú známe žiadne ďalšie stopy, že mohol nastúpiť k niekomu do auta.
„My sme mu neustále telefonovali na mobil, ktorý síce zvonil, no nik ho nedvíhal. Až neskôr telefón zdvihol nejaký pán, ktorý ho našiel na zemi v blízkosti bývalého Zetoru, keď šiel ráno do práce. Telefón sme vyzdvihli u pána vo firme. Do telefónu sa polícia ani IT technici nedostali. Viem, že dnes sú už zariadenia rôzne zabezpečené, ale aj tak mi to nejde do hlavy,“ zamýšľa sa Milan Goruša.
Chlapca ešte v noci, keď odišiel z domu, zachytili kamerové systémy. Jeden záznam ho nasnímal na Ulici A. Pietra o druhej ráno, ako kráča s kamarátmi smerom do centra mesta. Ďalší kamerový záznam ho zachytil pri čerpacej stanici OMV o štvrtej hodine ráno a posledný existujúci kamerový záznam je z objektu bývalého Zetora, z ktorého už Viliam odchádza sám.
Spájanie s vraždou nesú ťažko
Objavili sa správy o tom, že Viliam má niečo dočinenia s nedávnou brutálnou vraždou, ktorá sa stala v Martine. Rodiny sa tieto nepodložené dohady dotýkajú na najcitlivejších miestach.
„O tom, že hľadáme chlapca, sme informovali aj cez médiá a internet. Dcéra vytlačila plagáty, ktoré lepila rôzne po meste spolu s mamou a kamarátkami. Na základe toho, že sa jeho mobil našiel v blízkosti objektu Zetor, začali ľudia spájať Viliama s vraždou, ktorá sa tiež stala v blízkosti tohto areálu. Tá vražda sa však vraj stala okolo 18. januára, náš Viliam je nezvestný od 10. februára. Údajne sa s páchateľmi poznal, no viete, sú to mladí chlapci, poznalo ich viacero ľudí,“ povedal Milan Goruša.
Polícia Viliama doposiaľ nenašla. Mnohí ľudia vraj chlapca zazreli na rôznych miestach v Martine, no po preverení sa totožnosť nikdy nepotvrdila. Boli to ľudia, ktorí boli Viliamovi len podobní.
„Chlapca stále hľadáme. Objavili sa informácie, že sa už našiel, no tie nie sú pravdivé. Situáciu sťažuje fakt, že teraz všetci nosia rúška, ľuďom ťažko vidieť do tváre. Mal som ťažký úraz, som ešte o barlách, nemôžem ho ísť ani osobne hľadať. Máme o neho obrovský strach, poriadne nespávame. Vychovával som ho od jeho dvoch rokov. Mám ho ako za svojho. Do poslednej chvíle mi hovoril ocino. Myslím si, že nemal žiadny dôvod odísť z domu. Som si istý, že keby sa čokoľvek dialo, ak by to aj nikomu nepovedal, mne by sa určite zdôveril. Mali sme výborný vzťah,“ zadržiava slzy Milan Goruša.
Dodal, že je veľmi vďačný všetkým, ktorí pri pátraní pomáhajú.