KRPEĽANY. Diaľnicu z Bratislavy do Košíc definitívne spojí až úsek Turany – Hubová. Kedy sa tak stane, je ešte vo hviezdach. Na samom začiatku úvah, kadiaľ diaľnicu na tejto trase viesť, sa preferoval tunelový variant.
To sa neskôr zmenilo a od roku 2005 čoraz viac svietila zelená pre údolný variant, ktorý od začiatku čelil kritike ochranárov. Tí varovali pred ohrozením vzácnych rašelinísk, jaskýň, chránených území, obyvateľstva i živočíchov. Napriek tomu sa projektové a schvaľovacie práce naplno rozbehli, vykúpilo sa 85 percent pozemkov, odlesňoval sa terén.
Avšak zosuv pôdy v okolí kraľovianskych jazier, kadiaľ mala diaľnica viesť, opäť všetko zmenil.
Odvolávam, čo som odvolal
Ministerstvo dopravy zmenilo stratégiu a oprášilo projekt s tunelmi. Podmienkou na realizáciu tohto variantu bolo vydanie kladného „záverečného stanoviska“ z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Keď bolo v máji 2017 prijaté, bolo jasné, že stavba diaľnice v úseku Turany – Hubová vo variante s tunelmi Korbeľka a Havran, ktorý obchádza malofatranské údolia, má opäť najvyššie preferencie.


S touto alternatívou nesúhlasili samosprávy Turian, Krpelian, Ratkova , Nolčova, ku ktorým sa pridala aj SOPK Žilina.
„Už v prvopočiatkoch procesu, keď sa o projekte diskutovalo s obyvateľmi, sme poukazovali na tendenčnosť spracovania v prospech variantu tunelom Korbeľka. Upozorňovali sme najmä na fakt, že výstavbou tunela môžeme prísť o významný zdroj pitnej vody, pričom na túto skutočnosť poukázala i Turčianska vodárenská spoločnosť. A v čase, kedy aj u nás Slovensku významne klesajú spodné vody, to vnímame ako hazard s našou budúcnosťou. Zarazilo nás aj konštatovanie v správe „Riziká vstupu do horninového prostredia tunela Korbeľka“, kde boli robené len orientačné vrty, a že je potrebné vykonať dôkladný hydrogeologický prieskum. Ten bol vykonaný až po vydaní a schválení záverečného stanoviska,“ povedal Jaroslav Kráľ, starosta obce Krpeľany.