TURIEC. Pred vyše rokom sa nebezpečná epidémia koronavírusu rozniesla do celého sveta, vrátane Slovenska. Z pôvodných dvoch týždňov, ktoré sme mali tráviť doma, sa stali tri mesiace tvrdého lockdownu. Z ukážkovo zvládnutej prvej vlny sme sa prehupli, ani nevieme ako, do statusu – jedna z najhorších krajín sveta v boji s koronavírusom.
Náročná situácia však nie je len o krajine a štatistikách, pasuje sa s ňou každý jeden človek vo svojom vlastnom príbehu, vo svojom vlastnom živote. Turčania prehovorili o tom, čo si vďaka pandémii uvedomili.
Vírus ako učiteľ
Ivana Jelšíková z Martina rozbiehala počas pandémie vlastné vytúžené podnikanie. Pandémia jej pripomenula, že plány sú len plány a jedinou skutočnou životnou konštantou je zmena.
„Pandémia ma naučila, že niektoré veci si my ľudia jednoducho nenaplánujeme. V skutočnosti vôbec netušíme, čo nás čaká zajtra. Počas tejto situácie som sa naučila celkom inak vnímať prírodu, vzťahy aj kontakt s ľuďmi. Pandémia mi ukázala moje vlastné strachy a aj obavy môjho okolia, čo je vlastne skvelé, je to príležitosť na nich pracovať. Keď sa mení doba, aj my sme tí, ktorí sa musíme v niečom zmeniť a prispôsobiť,“ myslí si Ivana.
Situáciu podobne vníma aj Martinčanka a zanietená jogínka Lucia Revús. Podľa nej môžeme z každého obdobia vyťažiť niečo dobré. Jej život sa výrazne spomalil.
„Pandemická situácia pre mňa bola a aj je najvhodnejším časom pre zmenu v postojoch, v myslení a vôbec, v spôsobe života. Niečo sme pochopili a život sa zmenil. Napriek tomu, že sa mi obmedzil tok možností a finančných príjmov, otvoril sa prúd spojený s jednoduchým, no pekným spôsobom žitia. Ja som sa viac prepojila s domovom, s prírodou a sama so sebou. Pomohla mi aj turistika, šport či otužovanie, ktoré som si zamilovala. Som viac spojená s manželom a s deťmi. Úprimne, museli sme sa to postupne naučiť, neboli sme zvyknutí tráviť spolu toľko času. Odrazu mám čas na tvorenie, vzdelávanie, samotu, ticho, varenie a jedenie vo vlastnej kuchyni. Tempo a spôsob života, ktorým sme žili dovtedy, si už neviem vôbec predstaviť,“ hovorí s úsmevom sympatická blondínka Lucia.
Svet stojí, my sa posúvame
Mnohí ľudia počas dní strávených doma oprášili staré koníčky alebo sa začali aktívne vzdelávať. Výnimkou nie je ani kondičný tréner Marek Rechtorík z Martina, ktorý pre obmedzenia nemohol aktívne viesť k pohybu a zdravej strave svojich klientov.
„Priznám sa, zo začiatku som naozaj netušil, čo mám robiť s toľkým voľným časom. Pustil som sa do intenzívnej práce v online sfére a začal som sa venovať sebavzdelávaniu, na ktoré som nikdy predtým nemal dosť času. S priateľkou sme uponáhľané všedné dni vymenili za spoločné prechádzky, varenie alebo sledovanie obľúbených seriálov. Umierajú nevinní ľudia a toto obdobie je prinajmenšom veľmi ťažké a smutné, priznám sa, že napriek tomu mám pocit, že som viac získal, než stratil. Som optimistický, verím, že keď situácia pominie, všetci si budeme viac vážiť to, čo máme,“ vyjadril nádej Marek.
Ten nebol jediný, ktorý sa cíti pandémiou do istej miery vnútorne obohatený. Aj Martin Hargaš z Martina má pocit, že pandémia mu viac dala, ako vzala.
„Vďaka tejto situácii som si konečne našiel čas na veci, ktoré mám rád. Začal som pravidelne a veľa čítať, učím sa nový jazyk a zamiloval som si takmer denné prechádzky v prírode, ktoré u mňa neboli v minulosti bežné. Počas pandémie som sa naučil väčšej tolerancii k ľuďom a ich odlišným názorom, ktoré s nimi nie vždy zdieľam a rozumiem im. Vedome som pracoval na zlepšení svojho kritického myslenia, považujem to za základný predpoklad k tomu, ako prežiť túto situáciu v zdraví. Minimálne tom psychickom,“ usmial sa Martin.
Život tvoria maličkosti
Sympatická Lucia Jesenská bola v začiatkoch pandémie vďačná, že sa zastavil nekonečný zhon bežných dní a jej život sa odrazu spomalil.
„Časom stráveným doma som si uvedomila, že aj socializácia s ľuďmi, ktorých mám okolo seba, je veľmi dôležitá. Naučila som sa, že veci, ktoré som vnímala ako samozrejmosť, boli často tie najdôležitejšie. Aj keď to celé trvá už príliš dlho, snažím sa stále hľadať nové možnosti, vďaka ktorým ostanem pozitívne naladená. Začala som konečne behať, pripravujem podcasty na zaujímavé témy a pracujem aj na osobnostnom rozvoji,“ priznáva Lucia.
Simona Hlatká zo Sučian nie je typ ženy, ktorá by sa opúšťala či pridlho ľutovala. Keď prišla pandémia, snažila sa využiť svoj čas naplno.
„Moje dni zrazu neboli aktívne a plné stresu, odrazu som mala čas hlbšie sa ponoriť do samej seba. Viac si vážim obyčajné veci, viem, znie to ako klišé, ale maličkosti naozaj tvoria naše životy. Získala som viac času na prácu, nové projekty a aj viac chvíľ strávených s rodinou doma. Najväčšie pozitívum vidím v rámci svojho štúdia na vysokej škole. Online skúšky mi ukázali úplne nový rozmer. Namiesto vystresovaných spolužiakov na chodbe, ktorí zaručene vystresovali aj mňa, som mala pokojné skúšky, ktoré mi dávali zmysel a vedela som ich vstrebať. Vďaka tomu som sa o sebe naučila, že negatívne pocity a stavy v mojom živote neboli často o mne, ale o tom, že som si pripúšťala pocity iných. Túto myšlienku si chcem uchovať, aj keď sa pandémia skončí, život by som chcela žiť, nie prežívať,“ uzatvára s úsmevom Simona.
