VRÚTKY, KLÁŠTOR POD ZNIEVOM. Hokejbalista vrútockej Komety Martin Kolčák odohral svoj nateraz posledný súťažný zápas ešte na konci júla minulého roka v semifinálovom zápolení proti LG Bratislava.
„Vtedy som si povedal, že si dám s hokejbalom na istý čas pauzu, aby som sa mohol viac venovať rodine. Z novej sezóny stihli chalani odohrať len tri zápasy, takže som ani o veľa neprišiel. Je nereálne zameškané dobehnúť, predpokladám, že aktuálny ročník extraligy bude zrušený.“
Martin priznal, že po hokejbale ako takom sa mu až tak necnie, no chýba mu partia z kabíny.
„Vždy po domácom zápase sme sa stretli aj s rodinami, dali pivko, sem-tam niečo ugrilovali a posedeli. Bolo úplne jedno, či sa vyhralo alebo prehralo a to nás najviac spájalo.“
PLAY OFF SHL: Spišská svoju šancu z rúk nepustila, finále si nezahráme Čítajte Skúsený harcovník si myslí, že kto chce športovať, čas a miesto si nájde aj v tejto ťažkej koronavírusovej dobe.
„Samozrejme, pre hráčov z kolektívnych športov to môže byť ťažšie, lepšie sa im trénuje v skupine, ale treba vydržať, nič iné nám nezostáva. Pohyb nikomu neublíži, budujeme si ním imunitu, posilňuje psychiku a treba len veriť že raz bude všetko ako predtým,“ myslí si jeden z lídrov Komety Vrútok, ktorý už tretím rokom trénuje deti v martinskej hokejovej prípravke.
Následky môžu byť katastrofálne
„Mám veľké obavy, že to, čoho sme v súčasnosti svedkami, bude mať pre budúcnosť športu katastrofálne následky. Bojím sa, že deti stratia o športovanie záujem, naučili sa žiť bez neho a to nie je dobré. Budeme mať čo robiť, aby to tak nebolo,“ myslí si Martin Kolčák.
Chýbajú priatelia z pretekov
Ani bežci či bežkyne nie sú zo súčasnej epidemiologickej situácie nadšení. Behať síce v prírode môžu, no chýbajú im preteky.
„Už je to vlastne viac ako rok, keď sa všetko uzavrelo. Pred letom i počas neho síce pár pretekov bolo, no málo, a na jeseň sa už neorganizovali. Hádam sa to už polepší. Súťaže mi veľmi chýbajú. V mojom veku nejde ani tak už o výkon, hoci každý sa snaží, ako najlepšie vie, ale vždy mám radosť, keď sa môžem stretnúť s kamarátmi. Zakaždým si máme čo povedať, dokážeme sa zasmiať, máme spoločné zážitky, na ktoré radi spomíname. Vďaka behu som spoznala mnoho dobrých ľudí a mnohí z nich sú aj mojimi priateľmi. Osobný kontakt nič nenahradí. Teším sa, keď sa to všetko skončí a začneme sa opäť stretávať,“ povedala Katarína Paulínyová, niekdajšia majsterka sveta v behu do vrchu v kategórii veteránov.
Známa a úspešná turčianska bežkyňa na beh ani v týchto časoch nezanevrela.
„Je to súčasť môjho života. Občas tu v Kláštore pod Znievom, kde žijem, dáme dokopy takú malú skupinku bežcov a chodíme si do lesa zatrénovať. Skôr sa však snažíme udržať v akej-takej kondícii, nie je to o vylepšovaní formy. Ale aj tak nám to dobre padne, pri behu človek príde aj na iné myšlienky,“ podotkla Katarína Paulínyová.
