Katarína ADAMICOVÁ,
lekárka, vysokoškolská pedagogička
- Rozpačito. Ide ale o menšie zlo, ako by bol rozpad vlády a predčasné voľby. Za jeden rok „zriediť“ 25-percentnú dôveru občanov o viac ako polovicu je zlý signál. A ten nemožno zvaľovať len na pandémiu koronavírusu. Ako pozitívny možno hodnotiť fakt, že štvorkoalícia sa nerozpadla. Chcem dúfať, že Eduard Heger na poste predsedu vlády bude aj naďalej racionálny. Veľké obavy mám z „laicizmu“ a populizmu niektorých ministrov, ktorí sa opätovne uchádzajú o akýkoľvek ministerský post. Ide o slabo vzdelaných a odborne neskúsených ľudí, ktorí netušia, čo zverené úseky obsahujú, a sú preto odkázaní len na inštrukcie od rozkolísaných politických vedení. Spolu s našimi občanmi chcem veriť, že členovia vlády sa z tejto krízy poučia a zvládnu svoje osobnostné negatívna, ktoré im znemožňovali dohodnúť sa na podstatných spoločenských problémoch.
Peter MAGVAŠI,
exminister hospodárstva a práce, sociálnych vecí a rodiny za SDĽ
- Poviem niečo iné. To, čoho sme tu takmer mesiac boli svedkami, je výsledkom dlhodobej krízy elít nášho štátu. A pokiaľ sa nezvýši úroveň elít štátu, tak takéto krízy sa nás budú permanentne dotýkať. Žiaľ, takáto kríza elít nie je len na Slovensku, ale pozorujeme ju aj v iných vyspelých štátoch.
Tomáš GULÁN,
učiteľ náboženstva v Spojenej evanjelickej škole v Martine
- Raz sa nás profesor na vysokej škole spýtal, či vieme, aký je rozdiel medzi ministrom a miništrantom. Následne, po krátkej prednáške z etymológie konštatoval, že rozdiel by medzi nimi nemal byť žiadny. Obe majú základ v latinskom „ministros“, a teda znamenajú „služobník“. Stále dúfam, že jedného dňa sa dočkám, že naši ministri prevezmú na seba úlohu miništrantov, t. j. že budú slúžiť našej republike (res-publica = vec verejná) a ľudu (demos-kratos = vláda ľudu), ktorý im zveril mandát. Veril som, že po 30 rokoch demokratických procesov sa to konečne podarilo. No v aktuálne prebiehajúcej vládnej kríze vnímam predovšetkým opak takéhoto slúžiaceho postoja. Kým naši volení predstavitelia nepochopia, že hlavnou chybou je ich veľké ego, vládna kríza ani zďaleka nie je ani rozuzlená, ani skončená.
Peter CABADAJ,
spisovateľ, publicista, manažér kultúry
- Rozuzlenie koaličnej krízy je také, aká bola celá kríza. Vnímal som to ako formu trápnej bezhodnotovej žabomyšej vojny, ktorej výsledkom nebola ani ryba, ani rak... Obaja hlavní protagonisti krízy nadobudli presvedčenie, že to myslia a robia skvele, ale dopadlo to ako vždy. Ukázalo sa v plnej nahote, že patria do kategórie ľudí, ktorým benefity politickej moci prudko zasiahli do myslenia, správania a konania. Silný verejný tlak poskytol obom pánom možnosť prejaviť sa buď vo svojej veľkosti, alebo vo svojej malosti. Čitateľ si môže slobodne vybrať, čo z toho platí. „Poučenie z krízového vývoja“ v koalícii môže byť aj také, že netreba za každú cenu hľadať v činoch politikov len zlé úmysly. Viac ako často možno situáciu pripísať na vrub prostým ľudským deficitom a hendikepom. Včerajší premiér a zajtrajší správca štátnej kasy nám ale odkázal, že bude nakoniec dobre. Každý politik v každej ére chce naše dobro. Nedajme si ho vziať..
Pavol PARENIČKA,
kultúrny historik
- Konečne politici našli spoločnú reč, i keď býva ťažké, ak sa majú dohodnúť štyria, lebo niekedy si nerozumejú ani dvaja. Najhoršie na celej veci je, že zvýšená frustrácia, nervozita, egoizmus, animozita a vulgárnosť vyplývajúca hlavne z pandémie, aká nás nepostihla sto rokov, sa týka celej spoločnosti a každého jednotlivca, vrátane politikov. Nedobrou správou bolo, že za úplne zúfalej zdravotníckej, ekonomickej aj školskej situácie absentovali v úradoch ministri zdravotníctva, hospodárstva, práce a sociálnych vecí i školstva. Po vládnej kríze pred politikmi stoja jasné úlohy: vniesť systém do boja s pandémiou, pomôcť sociálne slabým a živnostníkom a poslať deti do škôl. Ak sa to nepodarí, ďalší svár bude posledný pre túto vládnu garnitúru, ktorej nedôverujú už viac ako štyri pätiny národa.
