MARTIN. Študentka vysokej školy a fotomodelka Simona Hlatká zo Sučian si prešla osobným dnom. Z okolia počúvala narážky na to, ako vyzerá. Pre krásnu tvár bola v očiach ostatných často za hlúpu či za „ľahké dievča“. Uzatvorila sa, začala o sebe pochybovať a roky v sebe dusila hnev. Až skončila v nemocnici.
Už nejaký ten rok pôsobíte ako fotomodelka. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Bolo to ešte v časoch, keď som chodila na umeleckú strednú školu. Na jednu módnu prehliadku v rámci odboru odevného dizajnu vtedy potrebovali nízku modelku. Keďže som veľmi nízka, oslovili ma.
Pred rokmi zhorela do tla ikonická Chata pod Chlebom Čítajte Vtedy si ma všimol skaut z fotomodelingovej agentúry a opýtal sa ma, či by som s ním nechcela spolupracovať. Za pomerne krátky čas ma poslal na súťaž Fotomodelka Európy, kde sa mi aj podarilo získať jeden z titulov. A potom to už išlo samo. Ani neviem ako, dostala som sa do povedomia a ponuky na fotenia sa začali kopiť. Dokonca aj také, na ktoré bežne nízke dievčatá neberú.
Prižmúrili pri vás očko?
Ja som to vždy vnímala tak, že mám asi šťastie. Nemala som odvahu opýtať sa nahlas, prečo iné nízke dievčatá také šance nemajú. No raz som sa odvážila. Odpoveďou mi bolo, vraj to vykompenzujem svojím „ksichtíkom“. Nebolo mi to príliš pochuti, dodnes je jeden z mojich veľkých snov pretlačiť do modelingového sveta aj nízke dievčatá. Majú čo ukázať a potrebujú dostať šancu.
“Často som počúvala, že k tomu, kam som sa dostala, som si prešla cez niekoho posteľ.
„
Na rovinu, uvedomujete si, že ste krásna žena, že dobre vyzeráte? Ako s tým vnútorne nakladáte?
Som zástankyňou názoru, že každá žena je niečím krásna a v niečom výnimočná. Určite si uvedomujem nejakú moju silu v rámci zovňajška. A myslím, že každá žena by si svojich kvalít mala byť vedomá, pretože sebavedomie tvorí veľmi veľkú silu, energiu a život v sebaistote je jednoducho lepší, než keď sa dievčatá podceňujú. Ak mám byť úprimná, pekný zovňajšok má svoje výhody aj nevýhody. V niektorých životných situáciách, tam, kde potrebujem byť dominantná a mať pevnú sebahodnotu, túto svoju výhodu rada využívam. No nebolo to vždy tak. Počas života som sa stretla skôr s negatívnymi situáciami v súvislosti s tým, ako vyzerám, a musela som sa s tým naučiť pracovať. A to vôbec nebolo jednoduché.
V spoločnosti panuje presvedčenie, že krásni ľudia to majú v živote jednoduchšie. Ľahšie sa dostanú k práci, k lepším partnerom, k lepšiemu životu. Nie je to pravda?
