MARTIN. Koronavírus je aj v Turci na ústupe, hoci sa ho zbavujeme o čosi pomalšie ako v iných regiónoch Slovenska.
Minulý týždeň sa dokonca otvorili obchody, obmedzenia už nie sú až také prísne, život je zas pre väčšinu ľudí trochu znesiteľnejší.
Žiaľ, neplatí to pre všetkých. Nemálo Turčanov sa aj v tejto zlepšenej epidemickej situácii trápi v domácej karanténe a vlastnými silami bojuje s pliagou, ktorá na nich zaútočila. Covid-19 pred pár dňami zasiahol aj rodinu Lajčiakovcov z Martina.
„Viac ako rok sme sa držali v dobrom zdraví, koronavírus sa nám dlho vyhýbal a keď už to vyzeralo nádejne, že ustojíme bez ujmy aj druhú vlnu, tak nás to trafilo. Pred dvomi týždňami v utorok sa najprv zle cítil manžel, no keďže sme boli na pohrebe, tak sme to pripisovali aj stresu a nachladnutiu z nevyspytateľného aprílového počasia. Na druhý deň podvečer už mal aj vysokú teplotu, horúčku dostala aj desaťmesačná dcérka Kristínka, únava zlomila päťročnú Dominiku a ani ja som sa necítila najlepšie. Ako tak sa držala mamina, ktorá s nami býva,“ rozhovorila sa Zuzana Lajčiaková z Martina.
Strach o najbližších
Rodinka sa postupne dostala na PCR testy, ktoré vyšli pozitívne. Správa ich v prvom momente vystrašila.
„Zľakla som sa a aj si trochu poplakala. Človek v takej chvíli myslí najmä na deti, bojí sa, aby sa im nič nestalo. Ale hneď mi napadlo, že deti túto chorobu väčšinou lepšie zvládajú, čo sa aj potvrdilo, po dvoch dňoch už šantili ako vždy. Horšie bol na tom Robko (manžel). Trápili ho horúčky, všetko ho bolelo – hlava, oči, ruky, nohy – nevedel sa ani pohnúť, nemohol sa najesť. Najhoršie na tom bolo, že sa dlho uňho neobjavovali žiadne náznaky zlepšenia, napokon aj záchranku sme museli privolať, tak mu bolo zle. Teraz je sledovaný cez aplikáciu. Teplota sa chvíľu držala aj mňa, no dalo sa s ňou ako tak fungovať. Navyše som sa mohla a môžem spoľahnúť na maminu, ktorej prakticky nič nebolo,“ opísala dlhé dní s covidom-19 Zuzana.
V rodine bolo, samozrejme, témou aj to, ako sa mohli nakaziť, zvlášť keď si všetci dávali pozor.
„Mamina pracuje vo vysoko rizikovom prostredí v nemocnici, takže aj to je jeden zo scenárov. Manžel tiež chodí do roboty, no pracuje viac-menej vonku, ja som na materskej dovolenke a s výnimkou obchodu a prechádzok s deťmi v prírode som nikde inde nechodila. Napokon, to už teraz nie je podstatné, nemá význam sa v tom už teraz vŕtať,“podotkla 28-ročná Zuzana Lajčiaková, ktorej je ľúto, že ich ochorenie spôsobilo starosti aj iným ľuďom.
„Staršia dcérka bola po približne piatich mesiacoch tri dni v škôlke, a keď sa zistilo, že je pozitívna, jej triedu zrejme museli uzavrieť. Je to veľmi nepríjemné a všetkých nás to mrzí,“ povzdychla si mladá mamina.
Rodina sa zomkne
Rodine s nákupmi pomáhajú najbližší. Hlavnou dispečerkou je starká, ktorá cez telefón zistí, čo treba kúpiť. Synovi, Zuzkinmu strýkovi, napíše lístok a pošle ho do obchodu. Pomáhajú však všetci z rodiny.
„Tašky nám nechajú pred dverami a máme nakúpené. Zásobili nás aj manželovi starí rodičia. O lieky a vitamíny sa postarala manželova mamina Danka. Všetci sú veľmi milí a ďakujeme im za pomoc. Rodiny v ťažkých chvíľach držia pohromade a máme šťastie, že to platí aj u nás. Každý sa o nás zaujíma, telefonujeme si aj viackrát za deň,“ teší sa z priazne Zuzana.
Päťčlenná rodinka je uzatvorená v dvojizbovom byte, čo dáva zabrať na psychiku.
„Najmä staršia dcérka by chcela ísť už von, doma jej je dlho. Snažíme sa ju zamestnať – veľa si kreslíme, keďže je vekom predškoláčka, venujeme sa i rôznym hravým úlohám, tancuje, spieva si. A občas aj hnevá, nemá sa kde vybehať. Najpomalšie idú dni manželovi, choroba ho veľmi trápi, uzdravuje sa pomaly. Všetci dúfame, že napokon všetko dobre skončí a vrátime sa do nášho normálneho a bežného života. A dúfame, že covid na nikom z nás nezanechá iné zdravotné problémy,“ uzatvára rozprávanie z karantény Zuzana Lajčiaková.
