MARTIN. Pred bránami základných škôl sú zas rána o čosi rušnejšie, minulý pondelok sa po piatich mesiacoch do svojich tried vrátili ôsmaci a deviataci.
„Skôr ako sa tak stalo, sme u nás v škole zorganizovali testovanie formou kloktania. Zo 105 žiakov a žiačok 8. a 9. ročníka naň prišlo 68 detí. Prebehlo to celkom hladko, aj žiaci si túto metódu pochvaľovali. Dokonca po týždni, kedy v testovaní budeme pokračovať, zaznamenávame o túto alternatívu vyšší záujem. Pre nás sú to síce starosti navyše, ale tešíme sa z toho, že tak po dlhej dobe opäť vidíme svojich žiakov,“ povedala Renáta Mračková, riaditeľka ZŠ s MŠ Hurbanova v Martine.
Pripravili adaptačný program
Do školy sa mohli ôsmaci a deviataci vrátiť len s negatívnym testom na koronavírus, ktorý nebol starší ako sedem dní. Tí, čo neboli na kloktaní, museli ísť na antigénové testovanie.
„V pondelok pri rannom filtri sme kontrolovali certifikáty, žiakom sa denne meria teplota, dnu vstupujú s respirátormi a ich povinnosťou je tiež si dezinfikovať ruky. Napokon, nie je to pre nich nič neznáme, takto sme fungovali aj na jeseň,“ vysvetľovala riaditeľka školy.
Na Hurbanke pred návratom žiakov pripravovali adaptačný program vyučovania. Nečakalo ich žiadne skúšanie či písomky, naopak, nemálo času deti strávili rozhovormi s triednymi učiteľmi, ale aj so školským psychológom, špeciálnym či sociálnym pedagógom.
V bloku predmetov sa aj s ohľadom na blížiace sa prijímačky na stredne školy posilnili slovenský jazyk a matematika. V prvom týždni však nechýbali ani zábavnejšie aktivity s telocvikármi.
„Mnohí zo žiakov nám povedali, že sa do školy tešili. Niektoré dievčatá sa v prvý deň aj slávnostnejšie obliekli, jeden z chlapcov sa tak navoňavkoval, že to bolo cítiť aj cez respirátor. Argumentoval slávnostným okamihom, akým podľa neho návrat do školy nepochybne je. Bolo to veľmi milé,“ povedala s úsmevom Renáta Mračková.
Bolo treba najprv prelomiť ľady
Na žiakov sa po tak dlhom čase tešila aj Dominika Vengrínová, ktorá je triednou učiteľkou 8. B.
„Je príjemné ich opäť vidieť a počuť naživo, komunikovali sme mesiace len cez internet a to nie je ono, priamy a osobný kontakt počítače nenahradia. Prakticky pol roka som nič osobné o svojich žiakoch nevedela. Zaujímavé bolo, že prvé dva dni boli deti také uzavretejšie a na naše pomery aj akési tichšie. Aj preto sme sa veľa rozprávali o tom, ako sa majú, čo majú nové, ako to celé dištančné obdobie prežívali a podobne. Bolo ich aj ťažšie naštartovať na nejakú kolektívnu prácu, od ktorej si odvykli. Písali i anonymný dotazník, aby sme boli viac v obraze, či niekto zo žiakov nemal nejaké vážnejšie, trebárs depresívne problémy, resp. či nevyžaduje od nás väčšiu pomoc. Našťastie, ukázalo sa, že to nie je treba.“
Určite svoju úlohu pri návrate žiakov do školy zohrala i aklimatizácia a aj zmena denného režimu.
Napokon na tretí deň sa decká dostali do starej formy a už ich bolo aj viac vidieť a počuť.
„Potrebovali sa aj medzi sebou trošku porozprávať, ako sa povie – prelomiť ľady. Už sa aj viac smejú, už opäť kladú otázky, už je to opäť tá živá trieda, ako bola aj predtým, než sme sa rozišli,“ spokojne podotkla Dominika Vengrínová.
Deviatakov a aj niektorých ôsmakov čoskoro čakajú prijímačky na stredné školy.
„Určite online príprava nemôže byť taká dôkladná, aká by bola, keby deti chodili do školy, hoci všetci učitelia robia nepochybne maximum možného. Odporúčali sme aj doučovania, čo malo aj finančný dosah na rodiny. Verím, že aj prijímacie komisie túto skutočnosť budú brať do úvahy,“ myslí si Dominika Vengrínová, učiteľka zo ZŠ s MŠ Hurbanova.
