MARTIN. Komorná atmosféra literárneho pondelku sa tento mesiac niesla v atmosfére nádejí a snov. Talentované budúce herečky Eva Oľhová, Alžbeta Horecká a hudobník Patrik Štancel rozprávali o tom, čo pre nich umenie znamená a ako sa snúbi túžba a nádej v ich dušiach s konfrontáciou reality vonkajšieho sveta.
„Za podujatie Literárny pondelok som veľmi vďačný. Aj vďaka Kultúrnej scéne, mestu Martin, Živene a Televízii Turiec tu môžeme opäť byť. Mladosť bude mať dnes pre nás veľké opodstatnenie,“ usmial sa na úvod hostiteľ Jano Cíger.
Aj on svoju púť za vysnívaným antikvariátom plným starých pokladov v tvrdej či mäkkej väzbe začínal nádejou.
„Priateľ mi hovoril, že si už mám založiť ten e-shop. Ja som ani nevedel, čo to je. Ja som knihy len miloval. Začínal som zhruba so 70 knihami, čo je len taká malá knižnička,“ pousmial sa nad spomienkou Janko Cíger.
Túžby sa nám ešte menia
Nádeje a sny k mladosti neoddeliteľne patria. Sú ako potrava pre dušu, ktorá ženie vpred.
Pred Mestským úradom v Martine sa protestovalo trúbením Čítajte „Keďže sme tínedžeri, veľa vecí sa nám ešte mení. Teraz je ešte náročné určiť si, čo budeme v živote robiť alebo to, ako to urobíme,“ povedala študentka Eva Oľhová.
Podľa nej sa ešte všetko môže rýchlo zmeniť a pre mladých ľudí je prirodzené, že si nechávajú otvorených viacero možností.
„Pre mňa je teraz priorita dokončiť strednú školu, som v druhom ročníku na martinskom gymnáziu. Chcela by som sa dostať na vysokú školu, pravdepodobne umeleckú, keďže umenie je smer, ktorým sa uberám. V osobnom živote by som chcela byť šťastná,“ odhalila svoje túžby Eva.
Alžbeta Horecká na to vtipne poznamenala, že jej ostáva už len pár mesiacov, kedy si môže oficiálne hovoriť tínedžerka.
„Som čoraz bližšie k tomu veku, kedy by som mala začať filtrovať, že áno, toto sú nádeje a sny, a tu je už moja budúcnosť. Tento rok by som chcela úspešne ukončiť strednú školu,“ povedala Alžbeta Horecká, študentka konzervatória v Banskej Bystrici.
Patrik Štancel si už podal prihlášku na herectvo na VŠMU.
„O necelý mesiac končím štúdium na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Martine. Myslím, že už sa musím pozerať aj na to, akým smerom sa uberie môj život. Je potrebné prehodnotiť, do akej miery je dobré v niečo dúfať, a kedy už treba začať konať. Myslím, že práve po strednej škole sa už začína taký reálny život. Ja si ten svoj bez umenia nedokážem predstaviť,“ vysvetlil Patrik Štancel.
Umenie si vždy nájde cestu, so zázemím či bez neho
Počas príjemného komorného literárneho večera predniesli mladé umelkyne svoje obľúbené diela. Eva Oľhová prečítala báseň Vybraná spoločnosť od autorky Tatiany Lehenovej.
Na štátnice som prišla v šatách pod kolená, aby ma brali vážne Čítajte Alžbeta zas predniesla poviedku Vystrelím ti ružičku zo zbierky Živé ploty od autorky Sone Urikovej. Príbeh účastníkov prekvapil dramatickým záverom. Patrik potešil svojím speváckym umením a hrou na klavíri.
Mladí umelci úsmevne zaspomínali aj na svoje detské časy. Eva Oľhová pochádza z hereckej rodiny. Odmalička ju sprevádzalo divadlo a plný dom umelcov. Keď bola malá, jej sestra ju natáčala na video, v ktorom hovorí, že pôjde na hereckú školu a do Slovenského komorného divadla. Evka sa dnes na tom smeje.
„K martinskému divadlu mám silný vzťah, odmalička som tam chodila s mamou, cítim sa tam dobre. Celkom ma to však ťahá do Česka, uvidíme. Mať veľkú rodinu je super. Všetci u nás sú silné osobnosti, tak sme si niekedy aj liezli na nervy. Máme ale skvelý vzťah, sme si oporou,“ povedala s úsmevom Eva.
Alžbeta zase pochádza z vydavateľskej rodiny. Jej otec bol známy spisovateľ a vydavateľ Michal Horecký a jej detstvo sprevádzala vždy veľká kopa kníh. Ako 14-ročná uviedla na trh svoju knižnú prvotinu s názvom Živel menom Viola.
„Bez písania a umenia si svoj život neviem predstaviť. Tvorba v akejkoľvek umeleckej činnosti je pre mňa všetko,“ povedala Alžbeta.
Patrik Štancel je, naopak, z rodiny, ktorá sa umeniu nikdy špeciálne nevenovala.
Fotograf Juraj Gavura: Hodiny trávim hľadaním detailov krajiny, ktoré iní nevidia Čítajte „Nikto z našej rodiny nemal blízky vzťah k umeniu, hrávalo sa na harmonike, no vždy to bolo skôr v rovine hobby. Otec je murár, sestra kaderníčka a mama pracuje v nemocnici. Som veľmi vďačný, že ma rodičia nechali slobodne sa uberať smerom, ktorým chcem a nechali ma robiť aj vlastné chyby,“ povedal s vďakou Patrik.
V pondelkový literárny podvečer odznelo ešte množstvo vtipných či milých príbehov. Diváci si ho môžu zo záznamu pozrieť na Youtube.
„V literárne pondelky čas vždy uteká akosi rýchlejšie. Už teraz sa veľmi teším na ďalší v máji,“ uzavrel Jano Cíger za tónov hudby Patrika Štancela.
