Naposledy ste si obliekli martinský dres v sezóne 2018/2019, keď sa náš tím predral až do finále prvej ligy, pričom počas play-off ste sa stali kapitánom tímu. Čo vám ako prvé napadne pri spomienke na tento ročník?
Bola to výborná sezóna a mám na ňu iba príjemné spomienky. Darilo sa mužstvu, v kabíne sa vytvorila súdržná partia. V tomto tíme som sa cítil výborne. Z vlastných výkonov som takisto mal dobrý pocit, pričom z tejto sezóny som si mohol do ďalšej kariéry zobrať veľa dobrého. Finálová prehra v siedmom zápase síce mrzela, ale nikto nečakal, že vysoko favorizované Michalovce to s nami budú mať také ťažké. Od obrovského prekvapenia sme boli kúsok, no najpodstatnejšie bolo, že každý jeden z nás nechal na ľade všetko, a tak nikto nemohol nikomu nič vyčítať.
Srdcia fanúšikov ste si získali aj tým, že keď bolo treba, neváhali ste zhodiť rukavice. Stále máte túto disciplínu zaradenú vo vašom repertoári?
Nemám problém s tým, keď sa treba pobiť, ale žeby som takéto situácie cielene vyhľadával, to sa nedá povedať. Hokej so sebou prináša i pästné súboje a je dobré, keď spoluhráči vedia, že sa ich má kto zastať. Aj takéto veci pomáhajú budovať dobre fungujúci tím.
Rozmýšľa hokejista nad niečím, keď sa už schyľuje k pästnému súboju, alebo reaguje skôr inštinktívne?
Dosť záleží na situácii. Ak niekto nešetrne narazí na mantinel vášho spoluhráča, tak veľmi nerozmýšľate a chcete druhej strane čo najdôraznejšie ukázať, že podobné veci sa tolerovať nebudú. Pri nejakých strkaniciach sa už dá trošku kalkulovať s tým, či bitkou môžete získať nejakú, povedzme, psychologickú výhodu. Netreba si však nechať brnkať po nose, ustráchané mužstvá s ustráchanými hráčmi nikdy veľa vody nenamútia.
Čo sa ešte dočítate
- Prečo pred vlaňajšou sezónou odišiel z Francúzska
- Čím ho prekvapil francúzsky fanúšik po prehratom zápase
- Prečo dal pred Martinom prednosť Žiline
- Či si žilinská kabína doberala Martinčanov
- Či verí, že Žilina môže už v novej sezóne hrať extraligu a ako prebiehajú rokovania o novej zmluve
