TURIEC. Novela vyhlášky ministerstva životného prostredia chráni vlky celoročne – a to od prvého júna tohto roku. Doteraz bolo možné vlky loviť v rámci stanovenej kvóty, teda počtu jedincov, ktoré každoročne regulovalo ministerstvo pôdohospodárstva. Lov vlkov bol možný od 1. novembra do 15. januára.
„V Turci sa vlk vyskytuje najmä v lesnatých častiach, Veľká i Malá Fatra patria k jadrovým územiam jeho výskytu. Pohybuje sa tam, kde aj jeho potrava. V zimných mesiacoch schádza z horských oblastí aj do kotliny za zimujúcimi stádami jelenej zveri,“ vysvetľuje Mária Apfelová, zoologička Správy Národného parku Veľká Fatra.
Ochrana má význam
Vlk ako vrcholový predátor reguluje počet svojej koristi. V súčasnosti je množstvo raticovej zveri, najmä jelenej, vyššie ako v minulosti, stúpa aj počet diviakov.
Ich vysoké stavy majú vplyv na množstvo škôd v poľnohospodárstve, ako napríklad na zmladzovanie lesa a jeho zdravotný stav. Dopestovať jedľu bez zábran proti zveri je dnes ťažké, takmer nemožné. Zver totiž ohrýza mladé stromčeky.

„Aj chránená drevina tis má problém s ohryzom zvierat a v lese je prakticky nemožné nájsť strednú generáciu tisov. Vysoké stavy diviakov sú rizikovým faktorom i z pohľadu šírenia infekčných chorôb, ako je klasický mor alebo africký mor. Vlk ako prirodzený regulátor ich početnosti a prirodzená súčasť našich horských a lesných ekosystémov tu má nezastupiteľnú úlohu,“ zhodnotila Mária Apfelová.
Už niekoľko rokov po sebe je navyšovaný plán lovu jelenej zveri i diviakov, no vlk, ako ich prirodzený predátor, bol rovnako lovený. Jeho ochrana má preto veľký význam. Napriek celoročnej ochrane vlka mu však ešte stále hrozia viaceré riziká.