Patrik Karasy videl letieť Maigu na vrtuľníku, v šatni sedel s Tittelom a zahral si proti Barcelone

Patrik Karasy (5 fotografií)

Pochádzate z dedinky Záhorce v okrese Veľký Krtíš. Tam ste začínali s futbalom?

Áno. V miestnom žiackom tíme som robil prvé futbalové kroky. Rád spomínam na tie časy. Jediné, čo ma mrzelo, bolo, že náš ročník bol v klube posledným, ktorý fungoval, potom sa už žiacke družstvo v Záhorciach nepodarilo poskladať.

Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra v ďalších rokoch?

Dostal som na strednú školu do Banskej Bystrice a začal hrať za prvoligový dorast Dukly. Pod Urpínom ma naučili veľmi veľa vecí, z ktorých som neskôr mohol ťažiť.

Čo sa stalo, že vás osud zavial do Turca?

Nastúpil som na základnú vojenskú službu. Rukoval som ako futbalista a všetkých nás poslali do Hodonína. Tam sme absolvovali niekoľkodňový kemp a následne hráčov prerozdelili. Mňa poslali do Topoľčian, kde som bol asi mesiac a absolvoval tam prijímač. Topoľčanci sa však s Martinom dohodli na hráčskej výmene, a tak som putoval do Turca a opačným smerom išiel Marián Šarlina. Ako mladý vojak som hral prvý zápas za béčko, ale rýchlo ma preradili do áčka a podarilo sa mi tam získať stabilnú pozíciu.

V roku 1996 ste prestúpili do slovenskými reprezentantmi nabitého Slovana. Kde si vás Bratislavčania vyhliadli?

Slovan prišiel do Martina odohrať exhibičný zápas. Bola to veľká sláva, najskôr nastúpili starí páni a po nich my. Pamätám si, že v sprievodnom programe vystupoval tiež Ibrahim Maiga, ktorého na ihrisko priviezla helikoptéra. Dokonca som si dal túto exhibíciu nahrať na video, niekde mám aj videokazetu. Asi ju musím nájsť, pretože dnes už to bude vzácna relikvia (smiech). Po zápase za mnou prišiel Jano Diabelko, že sa na mňa pýtal vtedajší tréner Slovana Dušan Galis, ktorý ma chcel zobrať na skúšku. Najskôr som si myslel, že si zo mňa robí srandu, ale ukázalo sa, že je to pravda. Išiel som so Slovanom na sústredenie a už tam sme podpísali prestupové lístky.