ŽABOKREKY. Legendárna višňa v Žabokrekoch je už akýmsi symbolom. Často je nazývaná čerešňou, ľudia si ju zvyknú mýliť.
Mnohí sa k nej chodia prechádzať, trávia pri nej voľný čas a obdivujú nádheru majestátneho stromu. Výnimkou nie je ani Anna Thomková, riaditeľka súkromnej základnej školy a milovníčka fotografie.
„Žabokrecká višňa je pojem. Nádherné miesto s výnimočnou atmosférou. Miesto, kde človek nájde pokoj, krásu, pohladkanie duše a lásku. Miesto, pripomínajúce nádhernú nevestu, oblečenú do bieleho s prísľubom celoživotnej lásky. Miesto, spod ktorého oči láskajú a hladia končiare Veľkej Fatry. Vždy si tam spomeniem na moje detstvo,“ usmieva sa Anna Thomková.
História je záhadou
Višňu milujú nielen ľudia z okolitých dedín a miest, patrične sú na ňu pyšní aj Žabokrečania. Podľa slov starostky Zuzany Valockej majestátny strom má určite vyše 90 rokov.
Medokýš má byť spojený s oddychom Čítajte „Už týždeň sa snažíme zistiť od našich miestnych najstarších pamätníkov a kronikára, kto túto našu višňu zaštepil. Sú tu takí, ktorí si na ňu spomínajú ešte ako na mladý stromček uprostred obrábanej pôdy,“ spomína Zuzana Valocká.
V okolí višne kedysi totiž pasienky a lúky neboli, orná pôda sa využívala najmä na pestovanie zemiakov. Šikovného štepára sa im v obci vypátrať nepodarilo, no tipy, kto by to mohol byť, majú hneď štyri.
„Po rozhovoroch s mnohými občanmi indície vedú k pánovi Murínovi, k Mirkovi Poloncovi, k Emilovi Poloncovi alebo k bývalému predsedovi družstva pánovi Bernátovi,“ uviedla Zuzana Valocká.
Skutočnosti však nateraz nemajú ako preveriť, všetci štyria páni sú už nebohí.
Čarovné miesto
K nádhernému stromu, ktorý ukazuje svoju krásu počas všetkých ročných období, si chodia ľudia často mlčky posedieť. Višňa býva objektom nejedného fotografa, ktorý trávi hodiny čakaním na správny moment.
„Ľudia sa chodia k višni často fotiť. Aj teraz nedávno si pri nej robili svadobné zábery mladomanželia. Je to veľmi krásne symbolické miesto, niekedy je pri nej viac ľudí ako včiel,“ usmieva sa Zuzana Valocká.
Dodala, že by bola rada, keby mali strom ľudia v úcte a nenechávali pri ňom neporiadok.
