Pri spomienke na martinský hokejový kotol, má po tele zimomriavky aj veľvyslanec

Verili ste pred šampionátom, že si zápasy slovenskej reprezentácie pôjdete vychutnať priamo do hľadiska?

Slováci mali hrať základnú skupinu v Minsku, takže správu, že sa celý turnaj odohrá v Rige, sme privítali pozitívne. Už v tom čase však v Pobaltí nebola dobrá situácia okolo koronavírusu. Postupne bolo čoraz jasnejšie, že bude ťažké vidieť zápasy turnaja naživo.

Ladislav Babčan. (zdroj: ARCHÍV LB)

Teraz poprosím úprimnú odpoveď. Nedostali by ste sa na zápas Slovenska, ani keby ste veľmi chceli?

Za predpokladu dodržania nastavených opatrení a postupov možno áno. K takýmto veciam však mám jednoznačný postoj, naozaj nemám rád obchádzanie pravidiel. Keď majú na tribúny zakázaný vstup fanúšikovia alebo ja nespĺňam podmienky, nevidím žiadny logický dôvod, prečo by tam mali pustiť len tak práve mňa. Iné by bolo, ak by som dostal oficiálnu pozvánku a mal reprezentovať Slovensko.

V Martine ste chodili na hokejové stretnutia v deväťdesiatych rokoch, keď štadión na Podháji praskal vo švíkoch a na extraligových zápasoch vládla fantastická atmosféra. Zažili by počas svetového šampionátu niečo podobné aj fanúšikovia v Rige?

Stále mám zimomriavky po tele, keď si spomeniem na ten martinský kotol, boli to skvelé časy. Aj v Lotyšsku majú ľudia hokej v genetickej výbave – a to hovorím bez preháňania. Absolútne nepochybujem, že atmosféra šampionátu by bola elektrizujúca. Ak by sa pri fandení mohli spojiť také hokejové národy ako Slováci a Lotyši, pričom fanúšikovia obidvoch táborov počas zápasov nešetria emóciami, tak by to, pravdepodobne, prekonalo aj už spomínaný martinský kotol.

Lotyšom sa prvýkrát v histórii šampionátov podarilo poraziť Kanadu. Ako veľmi v krajine zarezonovalo ich víťazstvo?

To nadšenie a radosť, to sa ani nedá opísať, to bolo všade a pozitívne to zatriaslo celou spoločnosťou. Radovali sa aj politické špičky krajiny a o hokeji sa bavili aj ľudia, ktorí ho zväčša detailne nesledujú. Lotyšskí fanúšikovia majú zvyk, že keď v rámci šampionátu zdolajú nejakého súpera, tak zájdu pred jeho veľvyslanectvo a obložia ho kvetmi a rôznymi odkazmi. V podstate tam akoby „kondolujú“ a v pozitívnom slova zmysle ľutujú štát, ktorý porazili. Je to veľmi kreatívne, milé a vtipné. Teraz si dosť prekvapivo a intenzívne užili atmosféru tejto lotyšskej tradície aj naši kanadskí kolegovia. Ja som si tiež nenechal ujsť príležitosť podpichnúť na sociálnej sieti môjho dobrého priateľa kanadského veľvyslanca, pričom ani toto neušlo pozornosti miestnych médií.