TURIEC. Natália a Matúš milujú slobodné cestovanie. Okúzlilo ich malebné Toskánsko, voňavá Gruzínska kuchyňa či exotické Filipíny. Teraz si užívajú vysnívanú Kanadu. Na roadtripe v Amerike skoro ostali bez benzínu medzi kaktusmi a na Filipínach vylievali kýble vody z člnu. Na luxus si nepotrpia, majú svoju dodávku, skvelý humor a more zážitkov.
Zamilovali ste sa ešte počas štúdia na strednej škole. Spojilo vás aj cestovanie?
NATÁLIA: Sme spolu desať rokov, to je veľa aj nahlas povedať. (smiech) Zo začiatku sme zvykli chodiť na malé výlety, vyhľadávali sme turistiku, nikdy sme príliš neobsedeli. Čoraz častejšie sme chodili aj na dlhšie výlety a zistili sme, že sa nám veľmi páči len tak sa niekde neplánovane vybrať.
Ako sa z vás stali takí vášniví cestovatelia?
MATÚŠ: Na náš prvý veľký výlet na vlastnú päsť sme išli do Chorvátska. Nasadli sme na spoj zo Žiliny, na chrbtoch sme mali len batohy. Autobus nás vysadil v Splite a odtiaľ sme šli trajektom na Brač. Dva týždne sme len kempovali. Kráčali sme veľa pešo chodníkmi popri mori, presúvali sme sa stopom. Stále sme so sebou vláčili aj šesť litrov vody.

NATÁLIA: Spomínam si, ako som sa vtedy ešte bála spať len tak hocikde. Jeden večer prišla úplne nečakane búrka. Z minúty na minútu sa zmenil vietor a búrku prifúklo k nám. Akurát sme stavali stan. Našťastie, bol blízko opustený dom na pláži, tak sme sa tam schovávali v nejakej pivnici. Bolo to príšerné, bála som sa hadov a škorpiónov. Asi o druhej v noci sme sa vrátili naspäť do stanu. Na tejto „dovolenke“ som jedla asi najlepšie figy v živote, tak akurát zrelé a teplé rovno zo stromu.
Aj toto si v rozhovore môžete prečítať:
- All inclusive Matúš a Natália nemusia. Prehovorili o slobodnom cestovaní a zážitkoch, ktoré v rezorte nikdy neochutnáte.
- Cestovanie o samote verzus cestovanie s partiou priateľov.
- O Toskánsku, Filipínach, Gruzínsku či Madeire.
- Čo pre Natáliu a Matúša cestovanie znamená a čo ich naučilo?
- O roadtripe po Amerike a nezabudnuteľnom Yellowstone, bizónoch a medveďoch.
- Lezú si Natália a Matúš na cestách na nervy?
- O tom, ako Natália s Matúšom skončili na opustenom ostrove bez večere a v deravom člne.
- O ľuďoch na Srí Lanke, ktorí korenia aj melón a aj o tom, že Kanaďania nosia po dome bundy a čiapky.
Cestujete na vlastnú päsť. Čo milujete na slobodnom cestovaní? Skúšali ste ísť aj niekam cez cestovku?
“Prvé sklamanie boli roztrhané a pootvárané stany, ani nechcem vedieť, čo v nich žilo. Tak sme spali v len tak v sieti v džungli. Jedla sme so sebou veľa nemali, pretože strava mala byť súčasťou. To sme však netušili, že keď rybári nič nechytia, tak ani večera nebude. Vydržali sme tam asi štyri dni, nie sme zvyknutí na žiaden luxus, ale toto už bolo priveľa.
„
NATÁLIA: Najradšej cestujeme slobodne a autom. Najprv si vyberieme kde, potom si tam nájdeme nejaké miesta, ktoré by sme chceli vidieť a všetko ostatné riešime cestou.
Plánujeme len to, koľko dní, kde môžeme ostať. Využívame itineráre a rady kamarátov. Najlepšie sú ale spontánne veci a najhlbší zážitok v nás zanechajú miesta, ktoré objavíme nečakane.