MARTIN. Urputná, namáhavá no predovšetkým zbytočná cesta k ceste. Aj tak by sa dal pomenovať nekonečný príbeh nedokončenej diaľnice D1. Kontroverznú tému spracovali umelci z martinského divadla ako metaforu národného sizyfovského úsilia.
“Snažíme sa čítať príbeh tej cesty nie politicky, ale esteticky. Ako znak nášho národného úsilia, niečoho malého, čo nie sme schopní dokončiť. A možno nie sme schopní urobiť a dokončiť aj mnoho ďalších vecí.
„
Pri inscenovaní šli konvenčné postupy bokom, ani dialógy sa nekonali. No husté trápno či náhle dojatie v spojení so sadrou a vodou nečakali možno ani samotní herci.
Inscenácia vznikla pod réžiou Lukáša Brutovského, ktorý je zároveň i autorom libreta. O dramaturgiu sa postaral Miro Dacho.
V novej inscenácii si spolu zahrali Barbora Palčíková, Alena Pajtinková, Nadežda Vladařová, Matej Babej, Tomáš Mischura, Daniel Žulčák, Matej Urban a Marián Frkáň. Kostýmy navrhla Diana Strauszová, scénu má pod palcom Juraj Poliak a choreografiu pripravovala Silvia Beláková.
Za všetko môžu vlaky
Séria fotiek z Turca obletela svet Čítajte Nápad spracovať kurióznu tému vnukol režisérovi dramaturg inscenácie Miro Dacho.
„Ak si dobre spomínam, Miro mi niekde cestou vlakom zo skúšky v Nitre povedal, že ho zaujíma téma neschopnosti postaviť diaľnicu D1 na Slovensku. Že by téma mohla byť možným východiskom pre divadlo. Ja som mal vtedy spontánne pozitívnu náladu, prikývol som na to, že veď jasné, poďme do toho,“ usmieva sa Lukáš Brutovský, režisér inscenácie.
