Nielen ľudia, ale i národy a štátne útvary majú svoje rodné listy. V prípade Slovenskej republiky bol jej „rodný list“ vystavený 6. a 7. júna 1861. Stalo sa tak na pôde vtedajšieho Turčianskeho Svätého Martina.
Zvony dvoch miestnych chrámov ohlasovali 6. júna ráno slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa oficiálne začalo o 9. hodine v priestore pod lipami pred evanjelickým kostolom.
Historické pramene uvádzajú, že do Martina vtedy prišlo 1 500 až 1 600 hostí, Ján Francisci vo svojich memoároch hovorí dokonca o šiestich tisíckach delegátov! Výsledkom zhromaždenia bolo prijatie Memoranda národa slovenského, ktoré patrí medzi kľúčové štátotvorné dokumenty našich dejín.
