MARTIN. Aj študenti martinského gymnázia sa dlhé mesiace učili len dištančne. Nevideli svojich spolužiakov, pedagógov a celá situácia bola pre nich veľmi psychicky náročná. Aj keď sú už študenti v škole, dlhodobé odlúčenie má svoje následky. Gymnazisti sa rozhodli zatočiť s neistotou, zabudnúť na ťažké chvíle a vyblázniť sa vonku.
„Vymysleli sme si medzitriednu výzvu, ktorá prinúti nielen nás, ale aj naše triedne profesorky a profesorov aspoň na chvíľu zabudnúť na izolovanosť a neistotu, ktoré sme pociťovali celé mesiace. Je čas urobiť niečo aj pre svoje telo,“ vysvetľuje gymnazistka Lenka Dubická.
Od kilometrov na bicykli až po vrecia odpadu
Triedy na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha sa medzi sebou vyzývajú k rôznym triednym spoločným aktivitám, ktoré robia vonku v prírode. Študenti výsledky výziev dokumentujú – a to od počtu najazdených kilometrov na bicykli či korčuliach cez počet nabehaných krokov až po to, ktorá z tried vyzbiera viac vriec s odpadom.
Ľudia zo Sučian už boli z medveďa zúfalí, nedal sa odplašiť Čítajte „Prvotné šepotanie o výzve v ostatných triedach takmer ihneď upútalo našu pozornosť. Aj keď sme spočiatku neboli sami súčasťou, v kútiku duše sme dúfali, že aj na nás raz príde rad. Na naše prekvapenie sa tak čoskoro stalo, keď nás vyzvala trieda III. B. Cieľ? Ktorá trieda najazdí najviac kilometrov na bicykli, korčuliach, alebo v prípade našej triednej profesorky na koni,“ napísala o výzve študentka Anna Badaňová z 3. E.
Gymnazisti však primárne medzi sebou nesúťažia, všetkým ide skôr o hlbší zmysel nápadu.
„Nejde o výhru. Dôležité je, aby každý jeden z nás dokázal na pár minút či hodín vymeniť pohodlie svojej izby za slnečné lúče a prírodu,“ hovorí Lenka Dubická.
Škola je súčasťou formovania mladých životov
Od prvotného nápadu na výzvu uplynulo už veľa dní, zúčastnilo sa jej sedem tried, vystriedalo sa mnoho aktivít, ale jej myšlienka na škole trvá neustále.
„Teším sa, že napriek obmedzeniam si žiaci a ich učitelia našli spôsob, ako pre seba niečo urobiť. Pridali sa aj pedagógovia, mnohokrát prispeli svojou účasťou a som vďačná kolegyni Majke Čamborovej za koordináciu celej výzvy,“ usmieva sa Darina Súderová, riaditeľka Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha.
Výzva vznikla v čase dlhodobej izolácie žiakov, kedy už boli vyhorení, unavení zo stereotypu a chýbali im rovesníci.
Pešiu zónu majú skrášliť kvety, pribudnú aj stromy Čítajte „Teraz výzva pokračuje a ukazuje nám, že mladí ľudia potrebujú k svojmu životu svojich spolužiakov, že škola nie je len o učení a mnohokrát nás práve takéto aktivity môžu zblížiť alebo ukázať novú inšpiráciu,“ myslí si Darina Súderová.
Študenti dúfajú, že výzva bude pokračovať a stane sa prirodzenou súčasťou školského života gymnazistov.
„Aj napriek tomu, že sa už spoločne stretávame v laviciach, pokračujeme ďalej. Stmeľuje kolektív, núti ho k spolupráci a spoločnej komunikácii. Dúfame, že sme touto výzvou začali tradíciu, ktorá na našej škole bude bežať každým jedným rokom, dokonca aj vtedy, keď my už jej brány opustíme,“ uzatvára gymnazistka Lenka Dubická.
