TURIEC. Dnešným dňom sa uzatvára školský rok 2020/2021. Bol to aj jeden z najnáročnejších rokov v školstve na Slovensku a to nielen pre pedagógov, ale i pre študentov či rodičov. Niektorých riaditeliek sme sa pýtali:
1. Máte za sebou pandemický školský rok. Napriek všetkým mínusom, ktoré s ním súvisia, nájdete aj nejaké plusy?
2. Čo bolo počas školského roka najťažšie zvládnuť?
3. Zvládli žiaci učivo na požadovanej úrovni, bolo treba prižmúriť oči?
4. Aký vplyv bude mať pandemický rok na vzdelanostnú úroveň žiakov?
Dana BREZŇANOVÁ, riaditeľka ZŠ A. Dubčeka v Martine
1. Niektorým našim žiakom vyhovovala dištančná výučba, zlepšili si prospech a nadobudli nové zručnosti v práci s informačnými technológiami. Za ďalšie pozitívum pokladám to, že sme nemuseli zavádzať výchovné opatrenia a riešiť problémové správanie žiakov v škole.

2. Najťažšie pre nás bolo spracovať neustále sa meniace pokyny a nariadenia, ktoré sme dostávali na poslednú chvíľu. Bolo náročné ich rýchlo uviesť do praxe a nastaviť režim vyučovania.
3. Žiaci zvládli učivo aj vďaka skúsenostiam z prvej vlny pandémie, z ktorej sme sa poučili a vedeli sme pokračovať vo vzdelávaní z domu. Pomohlo nám i obdobie v máji a júni, kedy sme sa vrátili do školy a prebraté učivo sme mohli so žiakmi prejsť a zopakovať.
4. Dúfajme, že dôsledky pandemického roku nebudú mať v budúcnosti vplyv na vedomosti žiakov. Ak sa situácia nebude opakovať, od septembra je v našich silách odstrániť prípadné nedostatky a nadviazať plynule na ďalšie vzdelávanie.
Darina SÚDEROVÁ, riaditeľka Gymnázia Viliama Pulinyho-Tótha v Martine
1. Napriek všetkým negatívam sme sa aj mnohému naučili. Žiaci získali možnosť aktívnejšie manažovať svoj čas. Museli si organizovať svoj deň podľa rozvrhu online hodín a zadaných dištančných úloh. Zdokonalili sa aj vo vyhľadávaní informácií. Naši žiaci mi ako pozitívum dištančného vzdelávania uviedli, že si mohli dlhšie pospať. My učitelia sme zase získali nové kompetencie, realizovali sme online hodiny, učili sme sa pracovať v dostupných programoch, vytvárali sme nové učebné materiály.
2. Najťažšie sme zvládali sociálnu izoláciu. Dosahy izolácie niektoré deti preklenú bez problémov. Ale nájdu sa aj takí žiaci, ktorí pociťovali alebo ešte stále cítia problém prísť medzi ľudí. Vplyvom pandémie sa viac uzatvárali do seba. Deti sa museli popasovať so samotou a izolovanosťou.
3. To, ako a do akej hĺbky žiaci učivo zvládli, je veľmi individuálne. Neviem to zovšeobecniť.
4. Žiaci počas pandemického roku pracovali, hoci úplne iným spôsobom, ako to bolo doteraz. Nás samých zaujíma, ako sa odrazí rok pandémie na výstupoch žiakov. Aj na takých, ako sú napríklad externé časti maturitných skúšok. Ešte to však nevieme objektívne posúdiť. Zároveň je možno dôležité práve to, že sa naučili pracovať samostatne. Že sa museli potýkať so záťažovou situáciou, že sa vedeli orientovať v rôznych zdrojoch informácií. Možno toto je nakoniec devíza, s ktorou budú výbornými študentmi na vysokých školách aj zamestnancami na pracovisku.
Ľubica PROCHÁZKOVÁ, riaditeľka ZŠ Hany Zelinovej vo Vrútkach
1. Končí sa úplne neštandardný školský rok. Rok, ktorý mnohí z nás vnímame ako zlý, rok, ktorý nám nepriniesol vlastne nič dobrého, len veľa starostí, zmien, strachu a obáv z budúcnosti. Ale predsa len nás svojím spôsobom posilnil, že sme dokázali siahnuť aj na dno svojich síl v prospech detí a kolegov pri hľadaní riešení z rôznych situácií a zároveň nám ukázal našu obrovskú mieru pochopenia a empatie k svojmu okoliu.
2. Je rozdiel medzi prezenčným a dištančným vzdelávaním. Nie každému dieťaťu tieto zmeny prospeli. Najväčšie ťažkosti sme zaznamenali najmä v prvých ročníkoch, kde je osobný kontakt s učiteľom pre žiakov nenahraditeľný. Okrem toho bolo veľmi náročné poskytovať niektorým žiakom individuálnu intervenciu a asistenciu tak, ako boli zvyknutí v rámci prezenčného vzdelávania.
3. O prižmurovaní oka by som nehovorila. Bolo potrebné si uvedomiť, čo žiaci v rámci dištančného vzdelávania sú schopní zvládnuť v jednotlivých predmetoch a ročníkoch. A podľa toho postupovať tak, aby zvládli v prvom rade základné učivo. Či sa nám to podarilo a ako, uvidíme v nasledujúcich dňoch a mesiacoch.
4. Momentálne je predčasné robiť nejaké závery. Bude veľmi záležať aj na vývoji pandemickej situácie na jeseň a aké budú dopady na nasledujúci školský rok. Podľa toho si môžeme plánovať ďalšie postupy na elimináciu dôsledkov. Teraz je zrejmé, že aktuálne vedomostí žiakov nie sú na takej úrovni, ako by sme si želali. Predpokladáme, pri lepšej situácii a návrate k plynulejšiemu prezenčnému vzdelávaniu, že by sa vedomostná úroveň mohla znovu zvyšovať.
Jana UČNÍKOVÁ, riaditeľka ZŠ F. Hrušovského v Kláštore pod Znievom
1. Ak odhliadnem od zdravotných dôsledkov pandémie a zmenených osudov rodín či jednotlivcov, pandémia bola pre školstvo „budíčkom“, ktorý prišiel päť minút pred dvanástou. Minimálne dve desaťročia sme sa tvárili, že školy zásadne meníme, že prebieha efektívna digitalizácia a IKT zručnosti pedagógov, žiaci sú prioritou. Pandémia nám nastavila to pravé zrkadlo. Teším sa, že u nás v škole to pochopila väčšina kolegov.
2. Najťažšie alebo skôr časovo veľmi náročné bolo vytváranie rôznych rozvrhov vyučovania, ktoré boli reakciou na vzniknuté situácie. V bežnom školskom roku pri prezenčnom vyučovaní máme zmeny v rozvrhu 2-3-krát , ale teraz ich bolo viac ako dvadsať ,a to bolo logisticky náročné. Bolo treba brať ohľad na veľa rôznych situácií, napríklad vo viacpočetných rodinách, aby si deti mohli striedať počítač. Ťažké to mali rodičia malých detí, ktorí si zvykali na tieto neustále zmeny rozvrhu.
3. Mojou odpoveďou na to, či žiaci zvládli učivo naplno, je motto školy 21. storočia: Dobrá správa je, že veľa škôl sa mení k lepšiemu, zlá správa je, že svet sa mení rýchlejšie ako naše školy. (W. R. Daggett). Verím tomu , že budeme stíhať dobehnúť svet. Dobrý učiteľ je nielen odborníkom vo svojom predmete, didaktikom, ale je aj empatický, zohľadňujúci všetky zmeny, podmienky a odlišnosti žiakov. A preto prižmuruje oči vždy, keď je to treba.
4. Vo všeobecnej rovine posudzovať úroveň nie je jednoduché. Je množstvo aspektov, z ktorých by sme mali úroveň posudzovať . Dovolím si upozorniť na niektoré zisky a niektoré straty. Veľa detí zistilo cenu sociálneho kontaktu, chýbali im priatelia, spolužiaci a aj učitelia. Tiež vidím, že množstvo žiakov si zvýšilo IKT zručnosti. Na druhej strane deťom chýbal pohyb, čo sa prejavuje na ich zdatnosti. Rovnako deťom absentovali niektoré výchovy, manuálne zručnosti, ktoré získavajú na praktických cvičeniach v jednotlivých predmetoch a ktoré sú pre rozvoj dieťaťa tiež veľmi dôležité.