TURIEC. Mária Apfelová, zoologička z Turca, pracuje v Národnom parku Veľká Fatra už 18 rokov. Počas svojej praxe sa stretla s rôznymi dobrodružnými situáciami priamo v lesoch. Výnimkou neboli ani napínavé stretnutia s medveďmi. S tými sa čoraz viac stretávajú aj ľudia v Turci.
Medvede schádzajú do dedín, hrabú sa v kontajneroch alebo hľadajú potravu v okolitých poliach. Ľudia z nich majú často strach, obávajú sa útokov. Zoologička v rozhovore prezradila, prečo sú k nám medvede čoraz bližšie a čo treba robiť, keď ich nečakane stretneme v prírode či na ulici.
Aj toto sa v rozhovore dozviete:
- Aká je práca zoologičky?
- Aké dobrodružné zážitky s medveďmi Mária Apfelová zažila?
- Aké je medveď zviera a čo ho charakterizuje.
- Kedy môžu medvede útočiť na človeka.
- Prečo medvede strácajú plachosť a sú čoraz bližšie k ľuďom.
- Sú turistické trasy pre ľudí stále bezpečné ?
- Čo treba robiť, keď stretneme medveďa
- Ako situáciu s medveďmi treba riešiť?
- O ľuďoch, ktorí majú z medveďov turistickú atrakciu a nevedia, kam patrí odpad.
Ako ste sa dostali k práci zoologičky? Vždy vás príroda fascinovala?
“Stalo sa to už na mnohých miestach v okolí horských chát, keď návštevy mladých medveďov v okolí chaty boli miestnou atrakciou a ľudí to pritiahlo. Mať vlastnú fotku medveďa z bezpečia chaty sa mnohým páči. No z malého macka vyrastie veľký medveď, prípadne sa o rok-dva vráti ako medvedica s potomstvom a z atrakcie sa stáva veľký problém.
„
V prírode som sa vždy cítila ako doma. Z veľkej časti za to môžu moji rodičia, ktorí ma odmalička vodili do lesa.
Vyrastala som na dedine, kde sme mali domáce zvieratá, na záhrade hmyz, krtkov, ježkov, vtáky.
Na základnej škole som raz do triedy prepašovala malé vrabce so spadnutým hniezdom a hodina sa končila tak, že sme po oknách chytali muchy a kŕmili mláďatá.
V škôlke som chytila do rúk bystrušku, až mi v rámci sebaobrany nastriekala svoju biologickú zbraň – štipľavý zapáchajúci sekrét – rovno do očí. Vždy, keď som v prírode našla niečo, čo som nepoznala, hľadala som to doma v knihách.
Ako zoologička v Národnom parku Veľká Fatra pracujem od roku 2003. Po štúdiu na fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene som začala pracovať na ministerstve životného prostredia.
S uvoľnením opatrení sa vonku viac pije Čítajte Chýbal mi však bezprostredný kontakt s prírodou a to, čo som vlastne vždy chcela robiť – praktická ochrana prírody a výskum.
Keď sa mi naskytla možnosť pracovať v NP Veľká Fatra, potešila som sa. V Turci som vyrastala, tento región poznám a mám ho veľmi rada.
Čo je náplňou práce zoologičky?
Je to pestrá a dynamická práca, ktorá sa často odvíja od ročných období. Našou úlohou je zachovať chránené druhy, ich populácie a chránené územia v dobrom stave.
