VRÚTKY. Na vôbec prvú sochu, ktorú Michal vyrezal do dreva, spomína s úsmevom. Bolo to už dávno, uprostred lesov Jasenskej doliny.

„V hore som zbadal spadnutú jedľu. Keď som okolo nej prechádzal, napadlo mi do nej niečo vyrezať. Tam sa to asi celé začalo,“ hovorí s nostalgiou v hlase Michal.
Umenie mu cudzie nikdy nebolo. Ešte ako dieťa navštevoval výtvarný krúžok na základnej umeleckej škole. Viedla ho pani učiteľka Bebčáková, na ktorú si Michal dodnes rád zaspomína.
Neskôr študoval odbor umelecko-remeselné spracovanie dreva v Turanoch.
„Na škole to bolo viac o stolárčine a spracovávaní dreva, než o umeleckej tvorbe sôch. Tie som sa naučil robiť praxou,“ priznáva Michal Husár.
Najviac si váži sochu jeleňa
Vyrezať drevenú sochu – to nie je len o zručnosti a trpezlivosti. Podľa Michala musí mať človek v sebe aj kus citu umelca.