MARTIN. Michal sa do sveta dychových hudobných nástrojov dostal ešte ako dieťa. Jeho rodičia ho od mala viedli k rôznym mimoškolským aktivitám, aby sa len tak nepoflakoval a plnohodnotne trávil svoj voľný čas. Okrem ťahov štetcom na krúžku výtvarnej výchovy sa Michal venoval aj hudbe. Do svojej prvej zobcovej flauty fúkol ako šesťročný.
„Po dvoch-troch rokoch, čo som hral na zobcovú flautu na základnej umeleckej škole, mi môj pedagóg odporučil, že by som už mohol skúsiť väčší nástroj. Na výber bol klarinet a saxofón. Spolu s rodičmi sme vtedy vybrali „saxík“ a ja som zaň dodnes veľmi vďačný,“ spomína na svoje začiatky Michal Haľama.
Na saxofóne sa učil hrať dovtedy, kým sa nedostal na gymnázium.
Karty zamiešala puberta

Michala postupne nadšenie pre hudobný nástroj opúšťalo. Ako stredoškoláka ho zaujímali už iné veci, priatelia, partia a čas strávený vonku.
„Ako asi každý "puberťák", aj ja som sa hľadal. Na saxofóne som vtedy hral už viac-menej len z donútenia rodičov, príliš ma to vtedy nebavilo. Mal som pocit, akoby mi to už len bralo čas a energiu a môjmu pedagógovi asi tiež (smiech),“ priznáva úprimne Michal.