BLATNICA, HRUŠKY. Pätica dobrovoľných hasičov z Blatnice – Ján Ferenčík, Miroslav Feriančik, Peter Marček, Pavol Marček a Andrej Malina, sa poslednú júnovú nedeľu vybrala na Moravu.
Chlapi nešli na žiadny výlet, ale pomáhať do obcí postihnutých ničivým tornádom.
Keď dorazili na miesto živelnej katastrofy, všade naokolo videli nepredstaviteľnú skazu, ale na druhej strane aj obrovskú spolupatričnosť a vôľu ľudí vysporiadať sa s nešťastím. Ale o tom ešte bude reč.
„O ceste na Moravu som začal premýšľať v sobotu poobede. Kontaktoval som na sociálnej sieti kolegov z našej výjazdovej skupiny s otázkou, že keby sme náhodou boli požiadaní ísť pomôcť, či by mohli ísť. Napokon nás nikto neoslovil, no myšlienka v nás ostala a okolo pol desiatej padlo rozhodnutie, že ideme. Jednoducho nám to nedalo,“ povedal Ján Ferenčík, dobrovoľný hasič z Blatnice.
Súhlas od starostu
Chlapi o výjazde informovali starostu Karola Čičmanca, ktorý im výjazd bez váhania schválil. Rýchlo našli aj kolegov, ktorí v nedeľu držali za nich v Blatnici pohotovosť.
„Nebolo nad čím premýšľať. Veľmi si vážim ich ochotu a odhodlanie pomôcť ľuďom, ktorí to potrebovali. Nebolo to len gesto, ale prejavenie skutočnej solidarity. Opäť len potvrdili, že sa môžeme na nich v kritických situáciách spoľahnúť.“
Keďže Blatničania nechceli ísť len tak naslepo, snažili sa telefonicky nahlásiť na príslušný krízový štáb. Po viacerých pokusoch sa napokon dovolali do Hodonína. „Uistili nás, že robota sa určite nájde, a tak sme sa dohodli, že ráno dorazíme,“ vysvetľoval Ján Ferenčík.
Z Hodonína do Hrušiek
Chlapi v nedeľu ráno o 5.45 h naštartovali hasičské Iveco, do ktorého naložili motorové píly i motorovú rozbrusovačku a po zhruba 215 km jazdy sa už o 8.30 hlásili na dohodnutom mieste u veliteľa hasičov.
„Hneď sa nás spýtal, čo sme schopní robiť. My sme sa chystali, že pomôžeme pri zakrývaní striech poškodených domov. Ukázalo sa však, že táto činnosť je už dobre vyriešená a požiadal nás preto, či by sme sa nepresunuli do Hrušiek. Išli sme bez váhania,“ podotkol Ján Ferenčík.
Hasič v Hruškách im rozprestrel mapu a prstom ukázal na postihnutú časť dediny.
„My tu robotu neprideľujeme, choďte do tejto ulice a sami si podľa vášho úsudku vyberte miesto, kde treba pomôcť,“ povedal im kolega.
Ako z katastrofického filmu
Značná časť dediny s viac ako 1 500 obyvateľmi vyzerala ako po leteckom nálete.
„Veľa sme už zažili, ale pri pohľade na tú katastrofu sme ostali aj my na chvíľu v šoku. Vyvrátené stromy, demolované autá, domy bez striech len s obvodovými múrmi. Niektoré už boli označené krížom, čo znamenalo, že sa musia zbúrať a v priebehu dňa ich už aj búrali. Išli sme aj okolo už z televízie známeho kostolíka, ktorý prišiel o vežu, a školy, ktorá ostala bez strechy. To boli symboly ničivej katastrofy v Hruškách,“ opísal skazu, ktorú chlapi z Turca videli na vlastné oči, Ján Ferenčík.
