MORAVA, MARTIN. Martinčan Roman Adamják sa nedávno ocitol so svojim objektívom v častiach Moravy, ktoré zasiahlo tornádo.
„Keď som sa dozvedel, že Moravou sa prehnala prírodná katastrofa vedel som, že tam musím ísť,“ hovorí Roman Adamják.
Ten so sebou zvádzal boj a do postihnutých oblastí sa nevydal hneď na druhý deň.
„Obával som sa, že by som tam len zavadzal. Na Moravu som vycestoval až po upokojení situácie, aby som neprekážal záchranným zložkám a ostatným,“ vysvetľuje fotograf.
Bolo to silné
Jeho obavy sa však rozplynuli hneď potom, ako na miesto dorazil.
„Na mieste nás fotografov a kameramanov všetci vnímali ako jednu z nutných zložiek záchrany, hoci je naša pomoc „len“ dokumentačná. Na moje prekvapenie, ľudia rozumeli, že si robíme len svoju prácu a môžeme im pomôcť aspoň „krízovým marketingom.“ Veľmi si želám, aby fotografie niekoho inšpirovali k pomoci obetiam buď prácou, materiálom alebo príspevkom na transparentný účet,“ vyjadril nádej Roman Adamják.
Slovenskí hasiči pomáhajúci v obci zasiahnutej tornádom: Takú skazu sme ešte nevideli Čítajte Fotenie na Morave bolo preňho jedným z najsilnejších a najťažších vôbec. Nielen fotograficky, ale aj ľudsky.
„Bolo to silné. Veľmi emočné, smutné, osudové. Nech som vošiel kamkoľvek, všade bolo cítiť pachuť strát neraz celých ľudských životných príbehov,“ hovorí smutne Roman Adamják.
Podľa jeho slov bolo veľmi veľa rodín zasiahnutých tornádom tak, že prišli o celé svoje majetky. Mnohí ľudia v zasiahnutých oblastiach celé dni pracujú, aby mali kde večer skloniť hlavu či uložiť svoje deti.
„Nik sa nesťažoval, nik nikoho nekritizoval, všetci si pomáhali bez ohľadu na to, na koho majetku práve pracovali. Ľudia sa už usmievali, radi sa porozprávali, boli vďační, že im ostalo to podstatné, to najcennejšie – život,“ opisuje atmosféru fotograf.
Cúval pred tornádom
Fotograf Roman Adamják s miestnymi prehodil aj pár slov. Podľa neho sú tam ľudia veľmi ochotní zdieľať to, čo zažili. Rozprával sa s manželským párom, povedali mu svoj príbeh. Akurát sa vracali domov z práce, keď sa asi 50 metrov pred ich domom zjavilo tornádo valiace sa z vedľajších Mikulčíc.
„Pán zastavil a zaradil spiatočku. „Cúval som pred tornádom ako vo filme,“ hovoril mi s otvorenými očami, akoby to znova prežíval. Uvedomil si, že len cúvať nestačí a tak otočil volant a auto zastavil v jednej z bočných uličiek, kde spolu s manželkou sledovali, ako sa po hlavnej ulici presúva šedá masa tornáda. „Poznáte ten zvuk, keď letí niekoľko vojenských helikoptér? Presne tak to znelo, akurát desaťkrát silnejšie,“ dokreslil mi ten zážitok. Mal som zimomriavky,“ spomína na autentické príbehy miestnych ľudí fotograf Roman.
Ten sa snažil prostredníctvom fotografií zachytiť aspoň časť emócií, ktoré na mieste prežil. Podľa jeho slov na ne nikdy nezabudne.
Neobyčajný zmrzlinár
Fotografa Romana na Morave nečakane prekvapil sympatický muž.
„Keď som už kráčal späť k svojmu autu a mal som toho fyzicky aj mentálne naozaj dosť, zastavilo pri mne sivé kombi, z ktorého vystúpil usmiaty borec. Ponúkol mi zmrzlinu, pýtal sa, akú si dám aj koľko kopčekov chcem. Pozeral som sa na neho a premýšľal som, či sa mi sníva. Bol to miestny zmrzlinár, ktorý s rodinou doma vyrába zmrzlinu. Celé dni ju rozváža, len tak zdarma rozdáva a robí ľuďom radosť. Vnímal som to, ako taký malý zázrak,“ uzatvára Roman Adamják.
