TURIEC. Poľnohospodári majú v tomto období plné ruky práce, krmovinárska príprava je v plnou prúde.
Za sebou už majú dve kosby ďatelinovín a tráv na ornej pôde, finalizujú so zberom sena.
Termíny najneskoršej kosby určujú nariadenia a vyhlášky štátu – a to podľa nadmorskej výšky.
Napríklad, na lúkach v nadmorskej výške do 600 m n. m. je termín do 8. júla, na lúkach vo vyšších polohách do 800 m n. m. je termín 29. júl.
„Tieto práce v Turci vrcholia prevažne v polovici júla. Robí sa tzv. zelené krmivo – lucerny, ďateliny, miešanky, ktoré sa pokosia, ihneď sa zabalia do balíkov, uskladnia a v zime sa potom využívajú pri kŕmení hospodárskych zvierat. Našťastie, pomáha nám aj počasie, pri kosbe sú teplé a suché dni dôležité, “ popísal aktuálne dianie na poliach Edo Kuchárik, predseda Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory (TRPPK).
Turiec má až 40 percent lúk a pasienkov, aj preto je kosba pre región dôležitá.
„Jedna stránka sú krmoviny, ktoré potrebujeme pre živočíšnu výrobu, a druhá samotné čistenie a údržba chotára. Táto činnosť je priamo spojená s krajinotvorbou,“ vysvetlila Ivica Lačná, predsedníčka PD SNP so sídlom v Sklabini a podpredsedníčka TRPPK.
Zelená pre novú nemocnicu v Martine Čítajte Príprava na žatvu aktuálne vrcholí
Začiatok júla je i obdobím, keď sa v Turci poľnohospodári pripravujú aj na žatvu. V južných oblastiach Slovenska sa už žatva začala.
„Prvé sa zbierajú oziminy – jačmeň, repka olejná, neskôr ozimná pšenica, raž. Potom nasledujú jarné obilniny a žatva sa končí zberom kukurice na zrno,“ podotýka Edo Kuchárik s tým, že žatva je pre poľnohospodára vrcholom celoročného úsilia.
„Každý poľnohospodár vám povie, že úroda sa hodnotí vtedy, keď je pod strechou. Dovtedy tŕpne, či sa niečo nepokazí. Obavy sú najmä z počasia, kedy po horúčavách môže prísť jedna nárazová lokálna búrka, ktorá dokáže veľa zničiť. Dôležité je mať tiež v danom čase a na danom mieste potrebné mechanizmy – napríklad kombajny, lebo o kvalite úrody rozhoduje i čas zberu. No a v neposlednom rade dôležitú úlohu zohrávajú aj ľudia, ktorí vedia, že dlhé dni, od rána do večera, počas žatvy strávia v práci. Ale tých nárazových akcií je viac, nie je to len žatva,“ vysvetľuje Edo Kuchárik.
Musia sa prispôsobiť zmenám počasia
Ivica Lačná na margo vývoja počasia povedala, že nie je také, aké by potrebovali.
„Počasie aj pod vplyvom klimatických zmien je a bude iné, než na aké sme boli zvyknutí. Obdobie dažďov sa bude striedať s obdobím sucha. A my tomu musíme prispôsobiť osevné postupy, ktoré budú mať aj vplyv na zmenu organizácie práce. Už teraz nasádzame také odrody, ktoré dokážu prosperovať v takýchto zmenených podmienkach,“ zdôrazňuje predsedníčka z PD so sídlom v Sklabini.
V Turci má v osevných plánoch najväčšie zastúpenie pšenica, ktorá je právom označená za strategickú plodinu.
(zdroj: Ivica Lačná)„Pšenica je vhodná do našich podmienok. V prvom rade je pestovaná na potravinárske účely, na výrobu múky, ale tiež je dôležitou súčasťou výživy zvierat. V našom regióne sa z obilnín pestuje aj jačmeň, raž, okrajovo ovos a triticale. Z krmovín je to okrem lucerny a ďatelín aj kukurica na siláž. No a z olej-nín má v našich osevoch zastúpenie repka olejná, ktorá sa pestuje približne na 10 % ornej pôdy. Repka má v osevoch dôležitú úlohu pri striedaní plodín, je výbornou predplodinou už spomínanej pšenici. V malom množstve, na spestrenie osevov na turčianskych poliach, môžete vidieť napríklad hrach, sóju, mak, horčicu, konope a ľan,“ vysvetluje Ivica Lačná.
