Lucia Hrivnák Klocová má rovnakú olympijskú bilanciu ako Usain Bolt

Lucia Hrivnák Locová (5 fotografií)

Množstvu športovcom sa na olympiádu nepodarí kvalifikovať ani raz, no vy ste sa tam dostali až štyrikrát. Čo k tomu poviete?

Moju kariéru som nikdy nevnímala rozdelenú na čiastkové úspechy, ale beriem ju ako dvadsaťročný proces, počas ktorého sa mi darilo pravidelne plniť prísne limity na veľké podujatia a postupne sa zlepšovať. Aj štarty na olympiádach dokazujú, že s trénerom Sloukom sme pracovali kvalitne a zvolená cesta bola správna. Olympiáda je pre každého atléta najviac, čo môže v našom športe dosiahnuť. To platí i pre mňa, ale spokojná som najmä s tým, ako dlho som dokázala pretekať na najvyššej úrovni. Bez toho by som sa štyrikrát po sebe na olympiádu nedostala.

V piatok odštartovala letná olympiáda v Tokiu, pričom na predchádzajúcich

štyroch ste nechýbali. Nebolo vám trošku smutno?

Asi som skončila v správnej chvíli. Ani si neviem predstaviť, ako by som sa mala pripravovať na preteky, ktoré neviem, kedy budú a či vôbec budú. Keď driete od októbra do apríla každý deň a potom vám povedia, že preteky nebudú, tak to je na mašľu. Pandémia obrátila športový život hore nohami a som rada, že sa to udialo až po konci mojej kariéry.

Dosť kritizovaný bol aj spôsob kvalifikácie. Ako sa pozeráte na túto problematiku?

Opäť som len rada, že som také niečo nemusela absolvovať. Pandemické časy situáciu poriadne skomplikovali, ale nemalo by to zájsť tak ďaleko, že atlét so špičkovou výkonnosťou sa na olympiádu nedostane a iný sa tam kvalifikuje prakticky zadarmo. Takýchto prípadov bolo na môj vkus veľmi veľa. Športová spravodlivosť si musel poriadne zakrývať oči, aby ju neporazilo.

Štyrikrát po sebe sa pokúšať zabehnúť ostrý olympijský limit a štyrikrát ho splniť je poriadna záťaž aj pre psychiku. Dalo sa to zvládnuť?

Tréner Slouka preferoval spôsob, že ku každému cieľu budeme kráčať postupne krok po kroku, uvidíme, ako sa to bude vyvíjať a nebudeme si dopredu sami na seba vytvárať zbytočný tlak. Nikdy sme za ničím nešli stoj čo stoj, ako sa hovorí – cez mŕtvoly. Tréner ma veľmi dobre poznal a určil vždy reálne ciele. Síce to nič nezmenilo na tom, že za všetkým bola kopa driny, ale to, že veci boli nastavené rozumne, výrazne pomáhalo.

Piate miesto z Londýna 2012 je druhým najlepším umiestnením slovenského atléta v ére samostatnosti na olympijských hrách. Čo vám ako prvé napadne v súvislosti s týmto skvelým výsledkom?

Predovšetkým som neskončila piata hneď. Do cieľa som dobehla ôsma a túto pozíciu mám v hlave zafixovanú ako výsledok z Londýna. V tejto súvislosti si vždy spomeniem na súboj s Ruskou Kosteckou o ôsmu priečku. Vo finiši som ju porazila asi o dva centimetre, a keď ju po asi dvoch týždňoch diskvalifikovali pre pozitívny dopingový test, tak som si hovorila, na čo som celú rovinku drela ako kôň, keď som v podstate ani nemusela. Ako postupne prichádzali ďalšie diskvalifikácie, už sme si z toho uťahovali, že do dôchodku z toho bude hádam aj bronz. Beriem to celé z nadhľadom, no na druhej strane je mi ľúto, že na vrchol výkonnosti som sa dostala v čase, keď deväť z desiatich Rusiek bolo pozitívnych, keď som sa musela naháňať so súperkami, ktoré mali mužské postavy, pričom v pretekoch zabehli 1:58 min a ani sa pri tom nezadýchali.