MARTIN. Tichý zabijak, syndróm vyhorenia v súčasnosti napáda mnoho mladých ľudí aj ľudí v produktívnom veku. V príznakoch sa stretáva s depresiou a úzkosťou, niekedy je ho len veľmi ťažké rozoznať. Klinický psychológ a psychoterapeut Jozef Ďanovský prezradil, čo robiť, keď človek vyhorí.
Čo je syndróm vyhorenia?
“Mnoho zamestnávateľov sa k zamestnancom stavia spôsobom, že ak sa niekomu niečo nepáči, v poradí už čakajú ďalší piati záujemcovia. Zamestnanci nemajú vždy možnosti plne rozvíjať svoj potenciál a nápady v jednotlivých zamestnaniach, čo môže takisto viesť k vyhoreniu. Ľudia sa vtedy cítia nedocenení.
„
Je to syndróm, ktorý sa objavuje primárne v kontexte celkovej pracovne vyťaženosti, ľudia už strácajú chuť do práce. Človeka, ktorý vyhorí, už v práci často nebaví ani to, čo mu robilo radosť predtým. Musí sa doslova nútiť pracovať. Často sa vyhorenie prejavuje aj rôznymi psychosomatickými príznakmi na fyzickej úrovni, ako napríklad poruchami spánku, poruchami chuti do jedla a podobne.
Je to stav, kedy človek pociťuje celkovú apatiu.

Syndróm vyhorenia sa príznakmi nápadne podobá depresii či úzkosti, niekedy je náročné odlíšiť, či ide o syndróm vyhorenia alebo u pacienta nastúpili príznaky začínajúcej depresie.
Čo tento syndróm spôsobuje?
Vyhorenie je problémom súčasnosti, aj v mojej praxi sa stretávam posledné roky so zvýšeným nárastom klientov, ktorí trpia týmto syndrómom. Ide zväčša o mladých ľudí alebo ľudí v strednom veku, čo aj mňa samého neraz prekvapuje. Vyhorenie je podmienené aj súčasným životným tempom, ktoré je veľmi rýchle. V minulosti bola tá práca zväčša jednozmenná a v priemere trvala približne osem hodín.