Humoru Lasicu som sa smial srdcom

MARTIN. Milan Lasica patrí medzi hviezdy môjho neba už viac ako polstoročie, myslím, že odvtedy, ako si rodičia nadobudli televízor. Ako dieťa ma niečo k nim, teda k dvojici Lasica – Satinský ťahalo. Nevedel som, čo je humor dotiahnutý k absurdite, ale smial som sa srdcom a nahlas.
Vyhľadával som každú možnosť, kde by som ich mohol vidieť. Samozrejme, iba v televízore.

Od prvého stretnutia k vinšom k narodeninám

Prvý raz som Milana Lasicu videl naozajstne v Žiline v starožitníctve. Nevedel som spustiť oči z jeho ostrého profilu a už vtedy som ho skenoval, každý pohyb, vrátane žmurknutia. Po rokoch, keď som už sídlil v Živene, jeho manželka Magda Vášáryová sa stala jej predsedníčkou a mne sa otvorila možnosť spoznať ho osobne.

Prečítajte si tiež

Prečítajte si tiež NAKA rieši podozrenia z machinácie pri obstarávaní v Martine Čítajte

Prvý raz sa tak stalo v našom Slovenskom komornom divadle, kde spieval s Hot Serenaders. Prihovoril som sa mu aj s kôpkou gramoplatní, či by sa nepodpísal. Neodmietol, bol ale strohý až kým som mu nepovedal, že som živeniar a spolupracujem s pani Magdou, jeho manželkou. To už bolo na svete pár viet a podaná ruka s úsmevom.

Potom sme sa stretli na Počúvadle na ich chate. To už bola debata takmer hodinová, lebo už som mal hotové „píár“ od pani Magdy. Milan Lasica bol môj vari prvý priaznivec hrebendovských pútí. Myšlienka ho veľmi oslovila.

„A píšte o tom tak, ako to robil aj Julo,“ povedal mi. Áno, písal som.

Milé bolo stretnutie priamo v akcii, keď sme sa stretli pri Živene počas môjho chodeckého tréningu s krošňou s knihami na chrbte. No a potom už boli rôzne iné stretnutia v Bratislave, v Živene, v martinskom divadle, bol aj niekoľkokrát v mojom antikvariáte, posielal som mu aj knižky, ostatnú nedávno. Bola o filmoch v kinách v roku 1965. Mám ním podpísaných veľa kníh a ďalšie čakali. Keď som mu vinšoval k osemdesiatke, milo sa usmial a vraví:

„Ďakujem, teraz aspoň viem, že neumriem predčasne...“

Smrť so mnou zamávala

V antikvariáte mám aj Stolík humoristov, kde okrem spoločnej fotky mám aj od neho darčeky – vlastnoručne podpísanú golfovú loptičku a zlatého sloníka pre šťastie. Nedávno mi pripravil zážitok naozaj nečakaný. Úplne náhodne som načúval rozhovor s ním v rozhlase. Celkom na záver sa spomínala knižka Tovarišstvo.

„Doparoma,“ vravím si, „tá mi je známa.“ O pár sekúnd bolo jasné všetko.
„Tú knihu mi venoval pán Cíger z Martina, ktorý má tam antikvariát a v lete robieva s knihami hrebendovské púte,“ vyslovil Majster Lasica a mne až slzy vyhŕkli.

Jeho odchod so mnou zamával, ale bol to odchod šľachtica. Nenahraditeľní môžu byť nahradení iba nenahraditeľnými. Milan Lasica dal pre nich latku veľmi vysoko a to sľubuje kvalitu. Počkáme si, zdá sa, že na dlho.