TURIEC. Milan Košarišťan hubárči už dlhé roky. Dalo by sa povedať, že hora je jeho druhým domovom. Láske k prírode a k hubám sa učil už odmalička.
„Keď som bol malý, bývali sme na Podháji, blízko pod hoľami. Tam sme často chodievali s rodičmi a starými rodičmi na prechádzky. Hubárčili a ja som v tom prakticky vyrastal,“ spomína na pekné časy Milan.
“Intuitívne som zacítil, že sa pri mne niečo pohlo. Medveď, na to, aký je veľký a ťažký, chodí po svojich vankúšikoch na labách pomerne ladne. Nepočul som ho. Aj ja som pomerne ťažký, ale keď som ho zbadal, bol som tak plný adrenalínu, že som v pude sebazáchovy zo zeme prudko vyskočil.
„
Do hory neskôr brával svojich dvoch synov, ktorým o hubách povedal, čo sa len dalo.
K záľube sa po čase pridala ďalšia. Milan už nenosil do hory len nôž a prútený košík, ale aj fotoaparát. Svoje krásne snímky hubárskych úlovkov už 14 rokov publikuje na internetovej stránke slovenských hubárov – nahuby.sk.
Pred 10 rokmi bola iná hubačka
Tohtoročná sezóna bola podľa Milanových slov dobrá, no krátka. Pred 10 rokmi sa chodilo na huby už v máji, no postupom času cítiť klimatické zmeny, hubárčenie tiež zmenilo svoju dynamiku.
Martinský bicyklový deň nebol o stovkách najazdených kilometrov, cielil na pohodu Čítajte „Tohtoročná sezóna je trochu odlišná. V máji sme mali ešte zimu, zbierať sme začali až v júni. Bola to prvá vlna, kedy začali rásť hríbovité huby. Boli to najmä hríby sosnové a dubové. Potom prišli veľké suchá a polepšilo sa až v strede augusta. Prišla druhá vlna, v ktorej rástli huby, no tiež trvala len veľmi krátko, “ vysvetľuje Milan Košarišťan.
