MARTIN. Fyzioterapeutické ambulancie v súčasnosti praskajú vo švíkoch. Problémom sú aj rozšírené sedavé zamestnania. Situáciu ešte zhoršila pandémia.
Fyzioterapeut Libor Čief z Martina varuje pred pohodlným spôsobom života. Podľa jeho slov, ak sa človek denne nevenuje pohybu, skôr či neskôr skončí v ambulancii fyzioterapeuta.
V rozsiahlom rozhovore sa dočítate
- Prečo je formulka "nemám čas len mýtus
- Akú úlohu zohrala vo fyzioterapeutických problémoch pandémia
- Aké najčastejšie chyby robia ľudia a ako im predísť
- Ako si správne nastaviť pracovné podmienky, aby naše telo netrpelo
- Po akej dobe nie je prospešné sedenie na fitlopte
- Či je kľúčom k úspechu cvičiť core
- Prečo pribúda počet detí s pohybovými problémami
Čomu sa v rámci vašej špecializácie vo fyzioterapii venujete?
Fyzioterapii sa prakticky venujem už takmer päť rokov. Aktuálne popri praxi študujem doktorát z fyzioterapie. Špecializujem sa na neurologických pacientov a deti so skoliózou. Zameriavam sa ale aj na poúrazové a pooperačné stavy, či preventívnu fyzioterapiu.
Oproti minulosti je dnes fyzioterapia vyhľadávaná veľmi často. Čím to je, že fyzioterapeutických pacientov pribúda?
Žijeme prirýchlo a uponáhľane. Ľudia dnes „nemajú čas“ venovať sa svojmu zdraviu. Napriek tomu, že sa u ľudí objavia rôzne príznaky, väčšinou ich neriešia alebo ich úplne ignorujú. Odkladanie riešenia vedie často k problémom, ktoré už jednoducho nie je možné ignorovať. Často k nám potom chodia pacienti na poslednú chvíľu s veľkými bolesťami.
Nezanedbateľným faktorom, ktorý situáciu ešte zhoršuje, je súčasný technologický rozvoj a s ním spojená zvýšená administratívna zamestnanosť – teda veľmi časté sedavé zamestnania. Tie sú jednou z najčastejších príčin nárastu počtu pacientov s problémami s driekovou a krčnou chrbticou, ktoré sú dôsledkom nedostatku pohybu.
Barbora Kmeťová: Na pracovnom pohovore odo mňa chceli, aby som si o dva roky odložila materstvo Čítajte Zohrala podľa vás nepriaznivú úlohu aj pandémia?
Musím skonštatovať, že pandémia, žiaľ, výrazne negatívne ovplyvnila zdravie ľudí. Menej pohybu znamená stuhnutosť a následné preťažovanie organizmu. Najviac to vidím na náraste počtu pacientov (najmä detí a dospievajúcich) so skoliózou, či bolesťami v driekovej oblasti.
Pozrime sa napríklad na prvú vlnu. Všetci sme sa báli a sedeli doma. Sed znamená preťažovanie driekovej chrbtice. V tom čase sa väčšina z nás ešte aj bála (alebo nemohla) navštíviť lekára. To viedlo k hľadaniu si úľavovej polohy, čo zase viedlo k svalovej nerovnováhe až skolióze.
“Napriek tomu, že sa u ľudí objavia rôzne príznaky, väčšinou ich neriešia alebo ich úplne ignorujú.
„
Tvrdenie, že niekto nemá na pohyb čas, je mýtus?
Ľudia sa dnes radi vyhovoria na čokoľvek, len aby nemuseli opustiť svoju „komfortnú zónu“.
Je pravda, že vedieme v posledných rokoch hektický spôsob života. Treba sa však zamyslieť, či je to naozaj nevyhnutné. Za čím sa vlastne tak ponáhľame, aby sme si nenašli 10-15 minút denne čas na seba a podporili svoje zdravie? Ak niekto tvrdí, že na pohyb nemá čas, je to výhovorka.
Čo by ste zaneprázdneným ľuďom, ktorí majú pocit, že na pohyb nemajú čas, odporučili ako prevenciu?
