MARTIN. V minulom roku sa na Slovensku podarilo vďaka transplantáciám orgánov zachrániť 181 ľudských životov. Nepriaznivé podmienky v súvislosti s ochorením Covid-19 a rôzne obmedzenia znížili počet vykonaných transplantácií o 30%. Transplantačné centrum Univerzitnej nemocnice Martin, ktoré sa venuje transplantáciám obličiek, zaznamenalo ešte výraznejší pokles, ako je celoslovenský priemer.
„Spôsobil to enormný nárast hospitalizácii pacientov s covid-19 na jeseň minulého roka, kedy do UNM prevážali pacientov z Oravy a Kysúc,“ informovala Ivana Dedinská, vedúca lekárka Transplantačného centra UNM.
Najviac pacientov na čakacej listine na Slovensku je práve na obličku.
Nová MHD v Martine - pribudnú zastávky pri stanici, zavedú okružné linky i prestupný lístok Čítajte Obličku len tak darovať nemôžete
Zlepšiť povedomie o darcovstve orgánov sa Slovenská transplantologická spoločnosť snaží prostredníctvom informačnej kampane Sedem životov. Tento rok sa kampaň konala v údolnej stanici lanovky na Hrebienok vo Vysokých Tatrách.
„Turisti sa pri nás pristavovali, chceli diskutovať, mnohí kampaň Sedem životov aj poznali. Ich najčastejšou otázkou bolo, či môže len tak niekto darovať obličku,“ priblížila docentka Dedinská, ktorá je súčasne členkou Rady Európy pre orgánové transplantácie.
„Kampaň sa aktuálne zameriava práve na živých darcov mottom - predĺžte si život darovaním obličky. Okrem zástupov Slovenskej transplantologickej spoločnosti sa akcie zúčastnil aj baskitarista hudobnej skupiny Chinaski Tomi Okres, pacient s transplantovanou obličkou, ktorú mu daroval jeho veľmi dobrý kamarát,“ doplnila lekárka.
No ako ďalej upozornila, takáto možnosť transplantácie je zatiaľ na Slovensku, na rozdiel od iných krajín, pomerne komplikovaná.
„Čo sa týka živých darcov, na Slovensku nie je legislatívne umožnené altruistické darovanie obličky, zjednodušene povedané, orgán nemôže darovať hocikto hocikomu. Darca musí byť dokázateľne emočne alebo príbuzensky spriaznený s príjemcom,“ vysvetlila I. Dedinská.
Príjemca musí vedieť, kto mu obličku daruje, nemôže to byť len jeho známy, prípadne náhodný darca.
„ Ak tam nie je príbuzenský vzťah, emočnú spriaznenosť posudzuje etická komisia a okrem toho je niekoľko sedení s darcom aj príjemcom, aby sme ich vzťah skutočne overili. Takže to nie je úplne jednoduché,“ dodala vedúca lekárka Transplantačného centra martinskej nemocnice.
Podľa nefrologičky to je limitujúce a zmena zákonov by transplantačnému programu pomohla.
„Stretávame sa s požiadavkami, kedy ľudia majú záujem darovať obličku bez toho, aby príjemcu poznali. V Českej republike je napríklad altruistické darovanie obličky zákonom povolené.“
Na pohovore od nej chceli, aby si o dva roky odložila materstvo Čítajte Vo svete je to norma
Vo svete tvoria transplantácie obličiek od živých darcov v niektorých krajinách až 40-50% zo všetkých transplantácii.
„Našim cieľom je dosiahnuť aspoň 20%, aktuálne sme na zhruba 10 až 15%. Je otázne ako veľmi by toto číslo zmenilo umožnenie altruistického darcovstva, skôr si myslím, že je problém v edukácii pacientov, ktorým hrozí, že skončia na dialýze. Mnohokrát sa stáva, že pacienti o možnosti transplantácie obličky od živého darcu počujú po prvý raz, až keď prídu k nám na konzultáciu. Ak by mali živého darcu, dialýze by sa mohli úplne vyhnúť,“ upozornila docenta I. Dedinská.
Transplantačné centrum UNM v minulom roku transplantovalo obličky od 2 živých darcov, ani pred pandémiou ich nemali o moc viac, v prieme 3 až 4 za rok. Ivane Dedinskej v pamäti utkvel prípad 11-ročného chlapčeka, ktorému obličku darovala jeho mama.
„Nie je zvykom, aby sme tu mali tak malého pacienta. Veľmi sme sa báli, ako to celé zvládne. Ale už na tretí deň po operácii tu lietal po klinike, nemal vôbec žiadny problém a s mobilom hľadal wifi,“ spomína primárka Ivana Dedinská.
Vďaka kampani Sedem životov sa Slovensko v transplantačnom programe výrazne zlepšilo. Z konca rebríčka sme sa posunuli až do prvej pätnástky v rámci krajín Európskej únie. Narastajúci trend zastavila až epidémia ochorenia Covid-19. Ako ovplyvní transplantácie na Slovensku aktuálna 3-vlna vírusu sa ukáže až časom.
Autor: Zuzana Marčeková
