TURIEC. Zanietený lesník Erik Hirschner o sebe hovorí ako o ukážkovom extrovertovi. Hoci má v prvom rade na starosti správu lesníckeho obvodu, do ktorého spadajú hory od Jasenova cez Rudno až po Ondrašovú, našiel sa v lesnej pedagogike.
„Od malička som sa s každým rád rozprával, som silno komunikatívny typ. Ľudia mi zvykli hovoriť, že by som mal byť učiteľ. Moje srdce ma však vždy ťahalo do lesa. No keď sa les spojí s pedagogikou, dokonalejšie riešenie v mojich očiach hádam ani neexituje,“ prezrádza na úvod Erik.
Záchranári ich nemôžu nájsť, podľa GPS ich adresa neexistuje Čítajte Ten na lesnú pedagogiku absolvoval špeciálny kurz, ktorý zastrešuje Národné lesnícke centrum. Navrhol mu to jeho spolupracovník Ladislav Bihári, s ktorým teraz Erik v rámci nášho regiónu Turiec učí deti zo základných škôl o prírodných zákonitostiach, zvieratách i lesoch.
„Venujem sa tomu približne päť rokov. Vždy, keď vstupujem do kolektívu detí, je to pre mňa obrovská výzva, pretože nikdy neviem, do čoho idem. Deti sú nevyspytateľné. Vždy sa snažím nájsť niečo, čo ich zaujme,“ vysvetľuje Erik.
Deti ani netušia, že sa učia
Podľa Erika Hirschnera deti citlivo vnímajú spontánnosť a úprimnosť. Hovorí, že keď do triedy vstúpi niekto cudzí, deťom sa naruší komfortná zóna a celkom prirodzene sa im zbystrí pozornosť či aktivuje zvedavosť.
