MARTIN, BLATNICA. Marek Súkeník z Blatnice sa jeden januárový piatok, ešte počas druhej vlny pandémie, skrátka len necítil úplne vo svojej koži.
Pokašliaval, bol unavený a pridružila sa aj teplota.
Hoci mu napadlo, že to môže byť covid-19, kým nedržal v ruke certifikát s výsledkom – pozitívny, túto možnosť si celkom nepripúšťal. Obavy sa potvrdili. Z výsledku nadšený nebol, no spoliehal sa, že covid vyleží a po desiatich dňoch sa bude môcť vrátiť do práce.
„Po nakazení človek dúfa, že bude mať priebeh ochorenia ako väčšina ostatných. A podľa toho sa aj správa. Potom zistí, že niečo nie je tak, ako by malo byť, napriek tomu, že má všetky lieky,“ hovorí Marek Súkeník.
V texte sa dočítate:
- Ako dlho ležal na covidovom áre
- Kedy ho zobudili z umelého spánku
- Kedy začal veriť, že covid prežije
- Z čoho mal strach počas zotavovania sa
- Ako sa učil chodiť a kde čerpal námety na písanie knihy
Pre 58-ročného Mareka sa všetko zmenilo po desiatich dňoch v karanténe, keď už lapal po dychu a rodina mu volala sanitku.
„Bol som vyčerpaný. V záchranke som myslel už len na to, ako sa mi chce veľmi spať. Tešil som sa na teplú posteľ v nemocnici a aj na to, že ďalšiu zodpovednosť za môj stav prevezme niekto iný,“ hovorí otvorene o svojom prežívaní Marek.
Primár Kocan: Pacienti sú agresívnejší, o covide čítajú hlúposti Čítajte Vtedy ešte netušil, že v nemocnici bude dlhšie ako mesiac a ani to, že sa zaradí medzi tých, ktorí skončia na covidovom áre. Marek bojoval o život pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu 11 dní. V krku mal dieru po tracheostómii a v očiach strach, či neostane navždy nemý. O svojom stretnutí so smrťou aj s covidom napísal knihu Pár fragmentov.
Šanca na prežitie? Dvaja z desiatich
Potom, čo Mareka hospitalizovali s ťažkým priebehom covidu a s rozsiahlym obojstranným zápalom pľúc, sa na jednotke intenzívnej starostlivosti príliš dlho neohrial.
