TURIEC. Typický salašnícky spôsob chovu dnes už pomaly zaniká. Snahu o zachovanie majú len staršie generácie a niektorí ich potomkovia, ak sa táto tradícia v rodine dedí. Potvrdili to aj ľudia, ktorí sa tomu venujú. Gazdovia sú dnes podľa nich prevažne súkromní farmári, ktorí si chovajú svoje plemená za nejakým účelom, či už na mäso alebo na mlieko.
Čoraz menej bačov je ochotných brať od gazdov ovce. Na druhej strane je veľmi ťažké zohnať ľudí do prevádzky na salaš, ktorí by robili takú ťažkú prácu.
“„Bol by som rád, keby sa táto tradícia zachovala. Moja dcéra mi pomáha, ide jej to, ale uvidíme, či ju to bude baviť aj neskôr a bude v tom pokračovať ako môj starý otec, otec a ja."
„
„Dnes každý pôjde pracovať radšej do fabriky, kde si odrobí hodiny a má pokoj. Na salaši je ale práca neustále. O ovce sa treba postarať či je zima, či prší, či je sviatok. Je to neustály kolobeh,“ povedal Pavol Katreniak, chovateľ oviec.

Ovce čakajú na prírastky cez zimu v teplých maštaliach
Každá ovca, ktorú gazdovia privezú na salaš, dostane svoje číslo a označenie. Gazda potom dostáva na svoju ovečku 5-6 kilogramov syra. Okolo jesene sa k ovciam pripúšťajú barany a ovečky odchádzajú domov napárané, aby okolo Veľkej noci mali jahniatka. Domov si ich ľudia berú podľa počasia. Tento rok boli na salaši vo Folkušovej až skoro do konca novembra.