Peter Struhár
Narodený 17. januára 1984 v Martine. Počas aktívnej kariéry nastupoval zväčša na stopérskom poste, no tréneri ho využívali i na kraji obrany alebo na pozícii defenzívneho záložníka. S futbalom začínal v Martine, kde prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Na seniorskej úrovni hrával za Martin, SK Hranice (Česko), Turany/Turčianska Štiavnička, Slovan Bratislava, Petržalku, 1. FC Slovácko (Česko), Nyíreghyázu (Maďarsko), Dunajskú Stredu, Kapfenberg (Rakúsko), Nitru, Lombard Pápa (Maďarsko), Čeladice. V závere aktívnej kariéry obliekal dres treťoligového Oravského Veselého.V pozícii trénera začínal pri dorasteneckom tíme Vrútok, následne pracoval pri mládeži Ružomberka a popritom viedol výber stredného Slovenska kategórii U14. Ako hrajúci kouč pôsobil v Oravskom Veselom. Následne sa v Ružomberku posunul na post asistenta trénera k Ladislavovi Peckovi v druholigovej juniorke. Po tom, ako vedenie MFK zrušilo béčko, zamieril do Fomatu, kde sa stal kormidelníkom celku U17. Z Martina sa vrátil späť do Ružomberka, keď od vedenia klubu dostal ponuku viesť prvý tím. Aktuálna sezóna je jeho prvou vo Fortuna lige.
Bol futbal odmalička vaším športom číslo jeden?
Začínal som s džudom, kde sa mi podarilo dostať na úroveň žlto-oranžového opasku a hrával som aj hádzanú. Až niekedy vo štvrtej triedy prišli ľudia z Fomatu robiť výber do športovej triedy. Boli sme prvou športovou triedou na Fomate.
Neskôr ste boli súčasťou martinského tímu mladšieho dorastu Fomatu, ktorý postúpil do prvej ligy. Ako si na to spomínate?
Na úspechy sa vždy spomína veľmi dobre. Veľa nám v tom období dal tréner Peter Kurek. V tréningoch používal progresívne metódy, ktoré predbehli dobu. Niektoré z nich môžem bez problémov aj dnes zaradiť do prípravy prvoligového tímu Ružomberka. Boli sme pomerne silný ročník, veď Maťovi Sivovi či Maťovi Nátherovi sa tiež podarilo predrať do profesionálneho futbalu. Musím spomenúť aj ľudí ako Martin Kramár, Jozef Bučko či riaditeľa základnej školy Pavla Chovaňáka, ktorí stáli pri zrode Fomatu a tým, že vytvorili podmienky pre výchovu mladých futbalistov, pomohli zachovať tradíciu martinského futbalu.
V prvej lige ste si zahrali za Slovan, Nitru či Dunajskú Stredu. Bolo pre futbalistu z malého klubu náročné dostať sa až na najvyšší stupienok?
Ako mladý chalanom som prešiel do Turčianskej Štiavničky, kde sa v tom čase veľmi dobre pracovalo. Bol to v tom čase jeden z najlepšie fungujúcich klubov v Turci. Mávali sme tréningy päťkrát do týždňa, hrával som s mužmi, čo mi v kariére veľmi pomohlo. Naskytla sa možnosť ísť na skúšku do Senca a druholigový klub mi dokonca ponúkol zmluvu. Tréner Valovič však nemal veľké pochopenie pre to, keď sa chcel niekto popri futbale venovať i škole. Keďže som sa hlásil na FTVŠ, radšej som sa vrátil do Štiavničky. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, keďže potom prišla možnosť ísť na polročnú skúšku do Slovana. Tam už všetko vyšlo a po jej absolvovaní som s bratislavským klubom podpísal trojročný kontrakt.
“Všetci moji kamaráti chceli hrať za Real, Barcelonu, Liverpool, ale pre mňa bolo prvoradým cieľom stať sa futbalovým profesionálom. Možno aj tým, že môj cieľ bol reálnejší, tak som si ho trošku privolal.
„
Musel to byť skvelý pocit obliekať dres historicky najlepšieho slovenského klubu?
Všetci moji kamaráti chceli hrať za Real, Barcelonu, Liverpool, ale pre mňa bolo prvoradým cieľom stať sa profesionálnym hráčom. Futbal ma bavil a prial som si, aby som sa raz futbalom mohol živiť. Možno aj tým, že môj cieľ bol reálnejší, tak som si ho trošku privolal.
Čo sa ešte dočítate
- Ako dopadlo futbalové porovnanie Slovenska s Českom, Rakúskom a Maďarskom
- Či je Peter Struhár spokojný s platom prvoligového trénera
- Kde dohadoval podobu svojho kontraktu s Ružomberkom
- Ako sa mu podarilo dotiahnuť Ružomberok na tretie miesto priebežnej tabuľky
- Prečo a ako "nakladal" Martinovi Boďovi, ktorý je teraz jeho zverencom
Ak nepočítam vaše zahraničné pôsobenia, bol Slovan futbalovou destináciou, na ktorú máte najlepšie spomienky?
Výborne bolo aj v Dunajskej Strede, ale Slovan je asi najvyššie. Postúpili sme z druhej do prvej ligy, káder bol plný mladých chalanov, pričom okolo Maťa Ševelu sa vytvorila skvelá partia. Celé to ako starší hráč zastrešoval Samo Slovák. Nezabudnuteľné boli derby stretnutia, na ktoré chodilo aj 15-tisíc divákov. V deň zápasov sa konali i fanúšikovské pochody a keď išiel Bratislavou dvojtisícový dav až na štadión, malo to svoje čaro. V sezóne 2007/2008 sa nám podarilo skončiť na tretej priečke. V nasledujúcej majstrovskej sezóne som polroka hosťoval v Artmedii Petržalka a následne prestúpil do českého klubu FC Slovácko.
Hrali ste tiež v Česku, Maďarsku a Rakúsku. Ako by po futbalovej stránke dopadlo porovnanie spomínaných krajín a Slovenska?
