MARTIN. Už je to šesť rokov, čo Mária Frndová stratila zrak. Napriek tomu ďakuje osudu za to, že jej umožnil 73 rokov pozerať sa na svet vlastnými očami. Vďaka tomu vie, že tráva je zelená alebo obloha modrá. Navštevuje denný stacionár Medik M. Kým ostatní lúštia krížovky, ona skladá básničky. Takto si podľa jej slov cvičí pamäť.
„Stretnem tam veľakrát aj mojich známych z minulosti, takže je veľa spoločných tém na rozhovory,“ povedala Mária.
Mária počas prvej vlny pandémie utiekla hrobárovi z lopaty. Myslí si, že pravdepodobne patrí medzi lekárske zázraky. V martinskej nemocnici bola totiž jedna z prvých pacientov s diagnózou Covid - 19, na pľúcnej ventilácii i v umelom spánku.
Básničky si zapisuje obyčajnou ceruzkou do zošitov
Každú jednu básničku, ktorú vymyslí si musí zapamätať, a to takým spôsobom, že si ju predstavuje v obrazoch.
Hlinený dukát môžete darovať už aj v Martine Čítajte „Nedávno sme boli so súrodencami na výlete v Medvedej doline. Nikdy som ju nevidela, ale vizualizovala som si to prostredie s pekným penziónom a čoskoro vznikla detská básnička Ako si medvedíky postavili dom,“ vysvetlila Mária Frndová.
