TURIEC. Právnička Mária Kevická, rodáčka z Malého Čepčína, strávila roky prácou vo vedúcej pozícii na právnom oddelení v Bratislave. Život ju potiahol späť do regiónu, dnes je riaditeľkou neziskovej organizácie VEPOS Horného Turca a intenzívne bojuje proti klimatickým zmenám. Hoci sa stretla s predsudkami, nezastavili ju. Tvrdí, že na každej, i malej zmene v škole či domácnosti, záleží.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa v Turci bojuje proti klimatickým zmenám?
- Prečo je dôležité do procesu zapájať aj deti?
- O predsudkoch a o tom, s čím sa musia neraz stretávať ženy vo vedúcich funkciách
- Je postoj ľudí v Turci k ochrane životného prostredia iný než u ľudí v hlavnom meste?
- O tom, prečo na Vianoce či iné sviatky nekupovať zbytočnosti
- O podpore lokálnych podnikateĺov aj o tom, že triedenie odpadu nás nespasí
Študovali ste právo. Prečo? Čím vás fascinovalo?
Po skončení osemročného gymnázia v Turčianskych Tepliciach som sa dala na štúdium práva v Trnave. Milujem to mesto dodnes, jeho atmosféru, je to môj druhý domov. Veľkou inšpiráciou mi bola moja krstná mama, ktorá je doteraz úspešná advokátka. Páčilo sa mi, čo všetko vie, ako pracuje, chcela som robiť všetko to, čo robila ona. Štúdium práva odporúčam každému, je to veľmi zaujímavá oblasť a dá vám základ na to, aby ste sa v živote vedeli orientovať a mohli robiť v podstate čokoľvek. Právo je všade, kde sa pozriete. Každú časť nášho života upravuje nejaký právny predpis.
“Veľakrát si povzdychnem, že by bolo skvelé, keby Bratislava začala počúvať regióny, pretože by sme sa možno všetci mali lepšie. Turiec je na tom tak ako aj celé Slovensko. Predsudky sú aj v Bratislave, len sa ľudia viac tvária, že nie.
„
Ako ste sa z práce na právnom oddelení v hlavnom meste dostali k vedeniu neziskovej organizácie VEPOS Horného Turca?
Už dlhšie obdobie predtým som pomáhala obciam horného Turca vo viacerých oblastiach. Neziskovú organizáciu založilo v neľahkej situácii, ešte v roku 2018, dvadsať obcí z horného Turca. Malý Čepčín a Horná Štubňa boli vtedy takými prvými ťahúňmi vzájomnej spolupráce dedín. Bolo to veľmi náročné obdobie plné neistoty, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a naša neziskovka funguje. Po odchode predchádzajúceho riaditeľa ma niektoré obce oslovili, aby som prebrala pozíciu riaditeľky a pomohla s rozvojom neziskovky. Ponuku som rada prijala, bola to pre mňa výzva. Nakoniec sa mi tam tak zapáčilo, že som ostala až dodnes. Oblasť samosprávy spolu s verejno-prospešnými činnosťami a životným prostredím sú mi veľmi blízke. Som rada, že môžem pomôcť pri rozvoji horného Turca. Okrem zvozu komunálneho a separovaného odpadu sa snažíme medzi ľuďmi zvýšiť povedomie o tom, ako a prečo predchádzať tvorbe odpadu. Tiež o cirkulárnej ekonomike a recyklácii.
“Samostatnou témou, no v mojich očiach tiež veľmi podstatnou, je takzvaná ružová daň. Je neuveriteľné, že aj v dnešnej dobe je taký rozdiel v cenách medzi ženskými a mužskými výrobkami, skúste si napríklad všimnúť ceny ženskej a mužskej kozmetiky.
„
Juraj Kemka: Keď umelci skončia pri lopate, skončí tam aj národ Čítajte Ako žena ste sa ocitli vo vedúcej funkcii. Stretli ste sa aj s predsudkami?
Áno, ale snažím sa tieto predsudky neriešiť. Samozrejme, mladá žena a odpadárka..., veľakrát som sa stretla s podceňovaním. Ale kto ma pozná, vie aká som, mňa takéto niečo nerozhádže a nedokáže zlomiť. Také reči ma skôr motivujú, čo ale neznamená, že to tak má každý a že predsudky sú v poriadku.
