TURIEC. Začal sa nový rok 2022, pre niektorých bol ten uplynulý jedným z najnáročnejších za dlhé obdobie. Zaujímalo nás, ako osobnosti Turca hodnotia starý rok a čo očakávajú v tom novom.
Veľká anketa s osobnosťami Turca, prvá časť: Aký ste mali rok a čo očakávate od nového? Čítajte PETER CABADAJ, manažér kultúry, literárny historik, autor
Veru, nebol to ani omylom idylický rok. Namiesto tvorivého spájania panovalo ustavičné trieštenie, rozhodujú nafúknuté egá, arogancia a nenávisť. Každý chce v prvom rade dokázať, že ten druhý to robí zle... Našťastie – v duchu hesla workoholikov najprv práca, potom robota – nemám čas, chuť ani energiu status quo komentovať. Oveľa viac túžim byť pri niečom zmysluplnom, čo môže aj v časoch korony potešiť nielen mňa a spriaznené duše, ale hlavne ľudí, ktorí to od nás v kútiku duše túžobne očakávajú.
Preto sme v odchádzajúcom roku vydávali knižky, robili výstavy s reprezentačnými katalógmi, nepochovali festivaly v Terchovej, dôstojne si pripomenuli 160. výročie Memoranda národa slovenského, oslávili storočnicu vzniku našej kinematografie v Blatnici, zorganizovali jubilejný 55. ročník Slovesnej jari v Martine – najstaršieho literárneho festivalu na Slovensku.
Za najväčší osobný úspech a verejné uznanie považujem zápis prvku Jánošíkovská tradícia do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Isteže, mrzí ma, že sme neuspeli s projektom kandidatúry Martina na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. Vždy ale budem tvrdiť, že malo veľký význam a hlboký zmysel kandidovať.
Do nového roku vyslovujem presvedčenie, že ľudská kreativita bude i naďalej schopná dôstojne čeliť tlaku neviditeľného zákerného protivníka s viditeľnými obeťami. Zároveň majme trvale na zreteli, že nijaká doba (ani tá dnešná!) nie je až taká márna, aby v nej nebolo možné spraviť niečo pre lepšie časy, duchovnú obživu, útechu a radosť ľudí. Existenčne totiž potrebujeme mať istotu, že pre niečo sa oplatí žiť, že samotné bytie tu a teraz je dôvodom, aby sme aj v roku 2022 ráno vstali a večer šli spať.
IGOR HUS, primátor Turčianskych Teplíc
No v prvom rade musím skonštatovať, že je to ďalší rok po päťdesiatke a trochu je to na zdraví aj kondícii cítiť. S mojím kolegom sa smejeme, že už musíme ísť v našich aktivitách podľa príručky pre „starých svišťov“, nie pre mladých. Bol to náročný rok. Myslím, že všetci sme už unavení z rôznych opatrení, ktoré nás obmedzujú v našich aktivitách, ale aj v činnosti miest a obcí. Bol to rok, kedy som sa musel predčasne rozlúčiť s viacerými bývalými kolegami z práce, zo športu, či zo samosprávy. Myslím posledné rozlúčky.
