TURIEC. „Do súťaže Pečie celé Slovensko som sa vôbec neplánovala prihlásiť a ani som najskôr nechcela. Neverila som si. Ale poznáte to, rodina a kamaráti ma veľmi podporovali. Hovorili, že veď to skús, za to nič nedáš. Boli aj takí, ktorí mi opakovali, že sa určite dostanem do finále. Vždy som len neveriacky krútila hlavou. Nakoniec som tej veľkej podpore z môjho okolia podľahla a skúsila som šťastie,” hovorí usmievavá devätnásťročná dobrovoľná hasička Júlia Ovšáková z Kláštora pod Znievom.
Podobne na tom bola aj Inga Lobodenko, pôvodom Litovčanka, ktorá už šiestym rokom býva v malebnej Turčianskej Štiavničke. Inga o súťaži pre zmenu vôbec netušila.
„Úprimne vám poviem, televíziu vôbec nepozerám. O súťaži som sa dozvedela tak, že mi o nej napísala jedna moja známa. Prízvukovala, že to musím ísť vyskúšať. Veľmi dlho som váhala, pretože nie som súťaživý typ, už vôbec nie som priateľka s kamerou a nerada vystupujem na verejnosti,” priznáva otvorene Inga.
Štyridsaťročná mamička troch malých detí sa tiež obávala, ako by mohla súťažiť, keďže svoje deti nemala komu zveriť na opatrovanie. Inga však miluje pečenie, nakoniec to predsa len skúsila, no bola presvedčená, že jej nikto zo súťaže nezavolá.
Je nadčasový a najnovšie aj docenený. Turiec má novú kultúrnu pamiatku Čítajte Dve Turčanky sa „prepiekli” až do finále
Inga aj Júlia išli do súťaže s otvorenou mysľou a prehnanou dávkou skromnosti, ani jednu z nich by nenapadlo, že sa im podarí svojim cukrárskym umením prebojovať až do finálovej dvanástky najlepších. Turiec tak reprezentovali hneď dve finalistky.
„Myslím si, že dobre pečiem, najmä ma baví kombinovať rôzne chute. Do svojich dezertov sa snažím zapojiť chute Litvy a môjho detstva. Do súťaže som aj išla s ambíciou ukázať Slovensku niečo iné,” vysvetľuje Inga.
